Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bitkár -a m. kto sa rád bije;

bitkársky príd.: b-a povaha;

bitkárstvo -a s.

bitkár -ra pl. N -ri m.

bitkár -ra pl. N -ri m. ▶ kto, čo sa často bíjava, kto vyhľadáva bitky: nebezpečný, zúrivý b.; krčmový b.; vykričaný b. a výtržník; b. bitkársky!; potrestať bitkára; mať povesť bitkára; Myslelo sa, že už nič z neho nebude, a v dedine sa i tešili, že sa zbavia bitkára. [M. Urban]; Jeleň musel byť poriadny zurvalec - bitkár. [R. Moric] ▷ bitkárka -ky -rok ž.: V poslednom čase je z nej veľká bitkárka. [J. Puškáš]

bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik

bitkár, -a m. kto sa rád bije;

bitkársky príd. i prísl.: b-a povaha;

bitkárstvo, -a str. bitkárske sklony, bitkárska vášeň

bitkár m. strsl, zsl kto sa rád bije: Váž Jano je bitkár, ňikomu ňedá pokoja (St. Hory BB); Tej ďeďiňe sa bitkári, na každej muzike sa pobijú (Návojovce TOP); Buli ludié dobrosrdeční, buli bitkári, buli pracovití a buli aj darebáci (Dol. Súča TRČ); bitkárisko m. zvel. expr.: Velikí bitkárisko to bóv, ale aj tak krpce zmétóv (Brestovany TRN)