puk1
I. -u m.
1. nerozvinutý lístok al. kvietok rastliny, pupeň, pupenec, bot. púčik: p-y ruží, vyhnať p-y
2. hovor. zožehlená hrana na šatách, krajč. priehyb: p-y na nohaviciach;
púčik -a m.
1. i púčok -čka zdrob. k 1: ružový p.
2. bot. mladý vegetačný vrchol so základmi stonky, listov al. kvetov
II. cit.
1. napodobňuje krátky ostrý zvuk, napr. pri streľbe: puk, puk, ozvalo sa z lesa
2. naznač. prudký pohyb, dopadnutie sprevádzané takým zvukom: zobral kladivo a p. po klinci
púčik -ka pl. N -ky m. (i zdrob.), púčok púčka pl. N púčky m. zdrob.
púčik p. puk1 1
puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik
2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach
púčik p. puk1
puk1, -u m.
1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: kvetné p-y (heč.); z ružičky p. (Horal); polorozvitý, zatvorený p.; Ruže boli v pukoch. (Vans.) Stromovie v parku ešte len v pukoch. (Vaj.); vyhnať p-y (Heč.); Toho rána sa ešte mnoho nových pukov ponalievalo. (Švant.) Ústa podobné ružovému puku (lask.) svieže, pekne krojené. Šuhajko — jak ružové puky (Hviezd.) krásny, švárny. Dámička svieža ani puk. (Ráz.); pren. Pozoroval, ako sa vyvinuje mnohsľubný puk jej osobnosti (Jégé) ešte nerozvinutá osobnosť. Rozvitie všetkého, čo v ňom (ľude) dosiaľ drieme v puku (Vlč.) nerozvité, utajené.
2. hovor. hnisavý vriedok, vyrážka na pokožke: p-y na tvári, vytláčať p-y;
púčik, -a i púčok, -čka m. zdrob. expr.: bot. vrcholové púčiky na vrchole; Dievča ako ružový, nerozvitý púčok (Vaj.) mladé, svieže; pren. p. mladosti raná mladosť; Pritíska k srdcu vrelému mať púčok ružový (Sládk.) dieťa;
púčkový príd.: p. kel zelenina, druh jemného kelu (ružičkový kel)
púčik i púčok m. 1. nerozvinutý zárodok lista al. kvetu, puk: Ten púčig je najkrajší (Likavka RUŽ); Črešne majú mnoho púčikóv (Vaďovce MYJ); Na bokoh už boli naláté púčki (Trakovice HLO); kvetňí púčik (Laskomerské BB); púčok (Rochovce ROŽ); pučik (Stanča TRB) L. na púčiki (Brestovec MYJ) - vyšívací vzor 2. obyč. mn. č. druh jedla a. priev, strenč vypečené kúsky cesta (obvarené al. polievané mliekom) posypané zvyčajne makom, tvarohom ap., ktoré sa pripravujú najmä na Vianoce, opekanec: Na Šťedrí večer boľi na večeru po chomúťe a kapusňici púčki z makom, aj statkovi sa dávaľi na Vianoce púčki (M. Lehôtka PDZ); S pečiva sa robia púčki, to bíva vždi na Vianoce, kej len na taniérok, ale mosia bid na stole (Pruské PCH); púčki (Iliavka ILA, Kolárovice BYT, Lietava ŽIL) b. čiast. strsl i szsl kúsok cesta sformovaný šúľaním, šúľanec: Púčki posípaľi z makom (Priekopa MAR); Baba mi navarila garňec puček (Turzovka ČAD); šúlané púčki, púčki se sirom (V. Rovné BYT); púčki (Val. Belá PDZ, Nemšová TRČ, Myjava, Čičmany ŽIL) c. okrúhly jačmenný al. ovsený koláč: Na Hodi sa pekli aj púčki a jedli sa zopár dňích (Zázrivá DK) e. šúľok zo zemiakovo-otrubovej al. šrotovej hmoty na kŕmenie husí: púčki (Kaľamenová MAR) L. drevenné púčki (Pruské PCH) - opekance zo zemiakového cesta; choďiľi po púčkoch (Zázrivá DK) - vinšovať po domoch na svätého Ondreja (30. 11.) F. Púčková ňeďeľa (Necpaly MAR) - 4. pôstna nedeľa vo veľkonočnom období, varia sa púčky s makom; treja mu ešče hodňe pučkof zešč (Turzovka ČAD) - a) je ešte malý b) je slabý 3. vyrážka: Kod bejvale na ďeťach tej slatkej chraste, to sa vivrhou̯ prvo edom púčok, potom druhej, treťí a uš potom sa to rozľialo po celej tvári a množilo (Čelovce MK) 4. záh žalúdok zvierat (napr. sliepky, husi, ošípanej ap.): púček (Jakubov, Záh. Ves MAL, Močidľany SKA) 5. expr. ľudský žalúdok: Ten má dobrí púček, zí bárco! (Brodské SKA)
púčok p. púčik