dolov, dolôv p. dolu
dolu [do-, dô-; dolov, doluv, (d)lov], dole [do-, dô-, du-]
I. prísl
1. smerom zhora nadol: haitmanow doma nenye, zet su tahly dolu do Vher (KEŽMAROK 15. st); lid ten, kteryž doluow gel (SKALICA 1552); iak se nese (zem) dole k dolinie iarczekom (TRENČÍN 1583); (reďkovka) pokrm doluw tlačy (HL 17. st); szvú pravitzu dlóv szpustsél (DŽ 1752); (Mišo) sj dole bruchom lehol (PUKANEC 1789) doluznačky;
x. pren každodenne kapeme a dole gideme (SELCE 1760) vychádzame na mizinu, upadáme
L. d. (i) hore, hore a/i d., tahor i d. v oboch smeroch, sem i tam: wina se strowilo, kdy tahor y dolu presslj (KRUPINA 1692); widela swedkowa Hužwa Gyura hore dolu po dedine chodycze (V. ČEPČÍN 1734); fretum reciprocat: hore y dolú chodj more; concursator: pribehač, sem y tam behač, hore y dolú behač (KS 1763); (Fabiola) okolo brehů hore a dolu chodila (VP 1764); dolu i hore terchu vozime ((UHROVEC) 1776 LP); skrz wideny rebrika a angeluw hore dole stupugicych po nem (MC 18. st); poznamenany utrowy na wogakuw hore dolu giduczy (LIPTOV 18. st); d. klásť, pokladať, položiť, zložiť
a. (o peniazoch) splácať, splatiť: gestli to nepolozy dolu w roce a dni (ŽK 1473) nezaplatí; predgmenowany budu powinny sestram swogim dwaczat zlatich vherskich dolu pokladati a wiplatity (S. ĽUPČA 1717); sto zlatich sme wiratali a dole položili (H. MIČINÁ 1733); powinny bude interes dolu klasty a wiplacaty (KRUPINA 1735); (aktor) až do času dolu zloženj takoweg summy s nj disponowal (ZÁTURČIE 1760)
b. (o texte) zapísať: kazali sme gim gegich prawdy dolow poloziti (BLATNICA 1479 SČL); d. umenšiť, vedeť (?), zrezať odpočítať, zraziť: na drewo y na swetlo skeltowal krčmar pres rok na fl 18, než poctiwe prawo nemagicze odkud dolu wedet, wedelo mu fl 12; drewo krczmarowy a na swyeczky se low wedelo (ŠTÍTNIK 1689; 1746); to same ma z rovaša dolu zrezat a za to nič neratat (MB 1759); s tich penazy interes dole umenssity
F. od hrdla, od vrchu až d. celkom, úplne: a fine ad principium: od wrchu až dolu (WU 1750); wssecko raucho od hrdla až dolu mokré bylo (HI 18. st)
2. na nižšie položenom mieste, naspodku, nižšie: žleb, ktery dolu ležal na zemy (S. ĽUPČA 1613); ě se pjsse po ď, ť, ň, yak dole se sezná (MZP 1696); gak na neby, tak zde dule (KK 1709) na zemi
II. predl s I vyj. smerovanie deja nadol: czesta wzdjczki slobodna bola dolu a hore Starjm ribnikom (LIPTOV 1674); dolu dedinou (MARTIN 1731)
lou p. dolu