Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nadŕžať, nadržiavať -a, nadržovať nedok. byť naklonený, žičiť, pomáhať niekomu: n. priateľovi; práv. n-nie pomoc páchateľovi trestného činu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadŕžať, nadržiavať ‑a ‑ajú, nadržovať ‑uje ‑ujú nedok.

nadŕžať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie, nadržiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie, nadržovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovanie nedok.

nadŕžanie, nadržiavanie -nia s. (i komu) ▶ jednostranné uprednostnenie niekoho pred niekým iným: neobjektívne n. jednej strane; n. rozhodcov domácim; očividné n. žiakovipráv. nadŕžanie, nadržiavanie obvinenému, páchateľovi trestného činu neprípustná, zákonom nepovolená pomoc páchateľovi trestného činu ▷ ↗ i nadŕžať, nadržiavať


nadŕžať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie, nadržiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (komu, čomu) ▶ uprednostňovať, často neprimerane, niekoho pred niekým iným; byť niekomu naklonený, mať prajný postoj voči niekomu: n. slabšiemu; nadŕža najmenšiemu synovi; usiluje sa nikomu nenadŕžať; čoraz viac nadržiavajú kolegyni; nenadržiavam žiadnej strane; rodičia často nekriticky nadŕžajú vlastnému dieťaťu; rozhodca jasne nadŕžal domácimpráv. nadŕžať, nadržiavať páchateľovi trestného činu poskytovať neprípustnú, zákonom nedovolenú pomoc páchateľovi trestného činu

nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržať sympatizovať mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiť priať byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na strane držať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovať napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sa nachodiť sa vyskytovať sa jestvovať existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! zastaviť! stoj! pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovať nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániť hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehať nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sa stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postuphorliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvubyť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školyzastávať nadŕžať obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektupresadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy


žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priať dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialozastar. bláhať (Šoltésová)nadŕžať nadržiavať nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovanaexpr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

2. p. želať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadŕžať, zried. nadržiavať, -a, -ajú i nadržovať, -uje, -ujú nedok. (komu) byť naklonený, žičiť niekomu: (Ondro) tajne pánom nadŕža. (Heč.); práv. nadržovanie pomoc páchateľovi trestného činu

nadŕžať nedok. (nadržaťi) čiast. strsl, zsl byť naklonený, žičiť niekomu: Svokra bola proťi ňemu, aľe svokor mu nadŕžau̯ (Socovce MAR); Stateční ňenadržau̯ pánom (Bánovce n. Bebr.); Mater nadŕžala sinovi a dávala mu penáze, choda nigdze nerobev (Bučany HLO); nadŕžať (Bobrovec LM)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu