Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;

nedok. požívať -a

1. k požiť

2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody; práv. p. dôchodok

3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru


požiť si -je -jú dok. istý čas žiť: mohol si ešte p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
požiť ‑je ‑jú dok.; požiť si

požiť požije požijú poži! požil požijúc požitý požitie dok.


požiť si požije si požijú si poži si! požil si požijúc si požitie si dok.

požiť sa p. uživiť sa


požiť 1. p. zjesť 2. p. vypiť 1


uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživilivyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácouprechovať sa vyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrodyvyjsť vydržať vystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostanemepreživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživilzastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)


vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba) vsúkať (do seba) vysúkať vyzunknúť vydurknúť vylúpnuť vyhŕknuť vydúchnuť vyhltnúť vychlipnúť vyglgnúť vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkať vysrkať vysrknúť vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebať vyslopať vychľastať vylogať vyglgať vylôchať vylúchať vydúchať vychleptať vychloptať vychľaptať vychlípať vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať vycicať vycucať vyťahať vytiahnuť vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať vydudaťexpr.: vycickať vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebať poslopať pochľastať pochleptať pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť


zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovať stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapať spapkať zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: spratať upratať zmastiť zlupnúť zlupkať zlopnúť spakovať spásť sprášiť zmiesť zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť sťapnúť skotiť zošrotovať zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúť zhltať spahltiť schamtať schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať vychlípať vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízať vylízať zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmať schrumkať schrumnúť schrupnúť schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: popratať pohltať vyhltať pochrúmať pochrúpať pochrumkaťzjemn.: popapať popapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

požiť sa, -žije, -žijú dok. zastar. získať obživu, obživiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (prísl.) Obecné voľby, aká príležitosť užiť všakovej dobroty! Kraviari prídu k službe ako slepá kura k zrnu: nik sa nepožije na nich. (Kuk.);

nedok. požívať sa, -a, -ajú (Taj.)


požiť1, -žije, -žijú dok. trochu, istý čas žiť: Narodilo sa im, za čas požilo a umrelo pätoro detí. (Taj.) Požiješ ty (sokol) trošičku ešte vo vzduchu. (Jes.)

|| požiť si expr. istý čas (obyč. dlhší) žiť: Škoda ho, mohol si ešte požiť. (Král.) Každý musí raz umrieť a oni si požili veru dosť. (Top.) Chlapec je mladý, nech si požije. (Žáry)


požiť2, -žije, -žijú dok. kniž. (čo, čoho)

1. (obyč. o potrave) vypiť, zjesť: p. čarovný nápoj (Hor.); Kúp si z tejto tinktúry a postaraj sa, aby ju dievča požilo. (Zúb.) Ich jediva by okrem nich nikto nebol požil. (Jégé); červený od požitého páleného (Tim.);

2. zastar. užiť, zažiť, zakúsiť: p. životné sladkosti (Vaj.); Požiť voľnosti, ktorú nám dáva príroda. (Vaj.);

nedok. požívať


požívať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) (obyč. o potrave) jesť, piť: p. potravu, jedlo, p. alkohol; p. víno (Kuk.); Olovrant mali požívať v susednom lesíku. (Záb.); pren. Ku káve požívajú sonáty (Vaj.) pri pití kávy počúvajú sonáty.

2. (čo) mať z niečoho prospech, potešenie, užívať niečo: p. výhody, p. slobodu; p. ovocie práce (Vaj.); práv. p. právo, p. dôchodok; práv. zastar. p. majetok užívať, p. rentu, p. árendu; Požívali sme rozkoše fox-trotu (Hruš.) prežívali. Idú si len tak a požívajú úsmevy jesenného večera. (Ráz.)

3. (čo, zastar. i čoho) mať niečiu úctu, dôveru ap., tešiť sa u niekoho niečomu: p. (všeobecnú) úctu, dôveru, priazeň; p. cti (Vaj.);

dok. k 1, 2 požiť2

požiť sa dok. or
1. zažiť (najmä niečo príjemné, pekné, radostné), zakúsiť: Aj ke_dzme robiľi vovieďňe, poľähobi zme sa ňepožiľi (Dlhá n. Or. DK)
2. zažiť radosť z niečej prítomnosti, užiť si: Vieš, tíh ďeťí sa ňepožiješ, každuo ujďe preč (Krivá DK); Takí si ti človeg, že sa s ťebä človeg ňigdi ňepožije (Podbiel TRS)


požiť si dok. nejaký, istý (obyč. dlhý) čas byť, ostať nažive: Ešťe si muohou̯ aj dvaceď rokou požiť, kej ňie ten alkahól (Dol. Lehota DK); Ňie je on tak starí, požije si ešťe! (Košťany n. Tur. MAR); Tis sa aspon lepšé vidala, do hotového gazdostva prišla, muža dobrého, chudák, pámbo_o tam osláv, ešče si móhol požit (Kľúčové TRČ); Ešťe si pekních pár rokóv požiješ (Lapáš NIT); Kupiľi chižu i z babu, bo dumaľi, že skoro umre, a vona sebe u tej chiži iśče vece_jag dześedz roki požila (Bracovce MCH)


požiť1 dok. nejaký, istý čas byť, ostať nažive: Ňeviem, dokeľ to ja̋ ešťe požijem (Krivá DK); Jag ešče požijem z rok, no to už ňie (Terchová ŽIL); Chcel bi som eśči choľem pejdz roki požic (Solivar PRE); Vona perša umarla a vun iśče dześedz roki požil (Bracovce MCH); A vecka požila das šejz roki (Vranov); Muj muš požiu̯ ośemnadz roki, jak prišou̯ z Ameriki (Adidovce HUM)

požiť2 dok.
1. (o potrave, nápojoch) zjesť, vypiť: Bi zme dačo aj požiľi, kebi nám daľi (Krivá DK)
2. zšar prežiť, zažiť, zakúsiť: Roboti som veľo požila (Šar. Dravce SAB)

požiť1 dk trochu, istý čas žiť: tak sem saudil, že ani za 24 hodin nepožige a w prawdě w prwnj noc dokonal (TiS 1788); per aliquot tempus vivere: požiti (PD 18. st)


požiť2 dk
1. čo (obyč. o potrave) vypiť alebo zjesť niečo: gedel sem sskwareninu, ted nemozem nisst, ani giu wen viwratity, ani poziti (NITRA 17. st); ktery si bes prace, bes unaweni a potu gedneg marneg ribecki nemohol ulapiti a požiti (MS 1758);
x. pren gestli negakú pokutu magú zniest (dvaja mládenci), lepég bude, gestly roskosse gedenkrát okosstowané a skúsene plnim hrdlem požigú (PeP 1771)
2. koho poskytnúť obživu niekomu, nachovať niekoho: Yano Wyczan sweg potrebe welikeg a w uskosti wyhledawal dobrich lydj, kteri by ho pozity mohlj w čas geho potrebnj (TURANY 1655)
3. čoho mať z niečoho prospech, potešenie, využiť niečo: nez gyz poruzumyewam (!), zie s kim sie wam zda, chczete swe wuole pozyty (PLAVEČ 1453); (človek) muoz swobodnie tu zalowati, kdez muoze prawa poziti (ŽK 1473); prosjme tweho milosrdenstwj, že nam toho račžyž datj požitj k silneg nasseg wiere w tebe (BAg 1585); p. sa získať obživu, nakŕmiť sa: ovsa neni v tabore, protoz musim kone pustit, kde bi se pozili (BUDÍN 1541 SLL); Lenko y to wye, že Dowalowcy, chtegice se požit z owcamy w tegto ubočy, od Hibanow sa prosiewaly (LIPTOV 1693); požívať ndk
1. k 1: kdo nawaril kisleho piwa, nech ag sam požiwa (HRANOVNICA 1739); welka drahota bila, kdiss dowolil cysar, aby kazdemu slobodno bilo maso poziwaty (SJ 1765); (Joannes Očovský) oprsky za peczou hanebne požiwaty musel (PUKANEC 1767); nadelag prachu ze ssipowych gader a požiwag w čerwenom wine (RG 18. st) užívaj
F. p. prsia živiť sa materským mliekom: allacto: prsa požjwám, prigjmám, kogjm se (KS 1763); ti pak gesste nemluwnatko biwsse prssj gsi požjwal (PT 1796); k potwrzenj wasseg krechkeg, mdleg a nedostatecžneg wiery vmienily ste take požjwati tielo a krew Syna božjho, pana Gežysse Krysta (BAg 1585 cirk) prijímať sviatosť oltárnu; kteri tak milugu, oprawdiwe z Gežissem, beranka welikonočneho požiwagu (SlK 1766-80) o náboženských obradoch
2. čo (o veciach) upotrebúvať na nej. účel, používať niečo: wlastnu pečet, kteru požywam, k tomuto lystu dobrowolne kazal sem zawesyt (BUDATÍN 1478/ 1770 DSJ)
3. čo, koho mať z niečoho, niekoho prospech, potešenie, užívať niečo: ten dom urozeny pan Matiey Zongor ma w pokogi po weky wekow pozywati (P. ĽUPČA 1553); raczte my za tu sukczessij a za tj dwa sedliaky, kerze otecz muy pozjwal, pustit Wadiczow (NEDEDZA 1575); take ma čzlowek dobreho powetry požywaty aneb hledaty, a powetry nagasneho a nečzysteho warowaty (KLe 1740); ty požjwag práwo mé, kterého se já rád zbawugem, priznáwam sa (KB 1757); mňe ništ ňechibí, neb bez všeho i nagmenšého unuváňá múj ročitý plat ťáhnem a bez všej starosťi ho požívám (BR 1785); gestli zwirata bez rozumu dobreho zdrawi požiwat mozu, prečo bi i člowek zdráwi bit nemohl? (SJ 18. st)
4. koho, čo využívať, zneužívať niekoho, niečo: on (M. Hoe) wssecku zbrog w teg knisce proťy prawde požiwal (TP 1691); (páni) nehanbá se gáko osla ťela gegjch (služobníkov) zlé požjwatj (MP 1718); ked nemožess o dobrote welmy duwerowati, aspoň gu nepožiwag, že bys snadno hressyl (BlR 18. st)

požiť požiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu