Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokaziť dok.

1. narušiť fungovanie, poškodiť, skaziť: p. rádio; p. si žalúdok

2. rušivo zapôsobiť: p. spoločníkom zábavu

3. mravne narušiť: zlí kamaráti p-li chlapca

// pokaziť sa

1. prestať fungovať, poškodiť sa: motor sa p-l

2. stať sa nepoužívateľným: jedlo sa p-lo

3. nepriaznivo sa zmeniť, narušiť sa, zhoršiť sa: nálada sa odrazu p-la

4. mravne upadnúť: dievča sa v meste p-lo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokaziť ‑í ‑ia dok.; pokaziť sa

pokaziť sa -zí sa -zia sa (ne)pokaz sa! -zil sa -ziac sa -zený -zenie sa dok.


pokaziť -zí -zia (ne)pokaz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

kaziť sa -zí sa -zia sa (ne)kaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa zlým, nefunkčným, neupotrebiteľným; znehodnocovať sa, vychádzať navnivoč, ničiť sa: stroj, auto sa často kazí; potraviny sa v teple ľahko kazia; niektoré ovocie, mäso sa rýchlo kazí podlieha rozkladu, hnije; čistý zub sa kazí iba zriedka; Náradie mám už staré, kazí sa a nové niet za čo kúpiť. [V. Mináč]
2. ▶ stávať sa mravne horším, podliehať zlému vplyvu: v zlej spoločnosti sa dieťa kazí; žiak, chlapec sa nám kazí začína sa horšie učiť, správať
3. ▶ vplyvom istých okolností nepriaznivo sa meniť, narúšať sa, zhoršovať sa: nálada, tvorivá atmosféra sa začala k.; počasie sa kazí ochladzuje sa, mračí sa a pod.; Ľudia venujú veľa času televízii a kazí sa ich vkus. [LT 1998]
dok.pokaziť sa, skaziť sa


kaziť -zí -zia (ne)kaz! -zil -ziac -ziaci -zený -zenie nedok. 1. (čo) ▶ neodborne, zbytočne zasahovať do niečoho, narúšať fungovanie niečoho; robiť horším, menej hodnotným; syn. poškodzovať, ničiť, znehodnocovať: k. papier, materiál; dieťa kazí hračky; neopatrným zaobchádzaním kazí svoje veci; k. si zrak, zdravie, žalúdok; výfuky z áut kazia vzduch znečisťujú
2. (koho, čo) ▶ mať zlý vplyv, robiť mravne horším: zlým príkladom k. mládež; k. dobré mravy, morálku; iba ho rozmaznávaš, kazíš
3. ((komu) čo) ▶ rušivo zasahovať do (priebehu) niečoho, nepriaznivo pôsobiť; zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu; syn. rušiť, narúšať, mariť, ničiť: k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu šťastie; k. plány, zábavu, hru; k. dobré susedské vzťahy; k. si dobré meno; nebudeme si k. dovolenku hádkami; ošarpané domy kazili vzhľad námestia; hluk kazí dojem z pekného prostredia; Slávnostné chvíle kazí len Ernest, inokedy mlčanlivý, dnes prekypujúci slovnou zásobou. [V. Bednár]; Chcem ti dobre. Si mladé, pekné dievča, nekaz si život. [Š. Žáry]
fraz. peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť
opak. kazievať -va -vajú -val; dok.pokaziť, skaziť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovať skaziť pokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínuznemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudíexpr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakterhovor. expr.: zhumpľovať popsuť zopsuť: alkohol mu zopsul celý život

p. aj pokaziť 1


narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiť podkopať podvrátiť podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúrať nahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiť pokaziť porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiť oslabiť otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiť rozložiť rozrušiť vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiť znivočiť znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiť naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabrať zbabrať dobabrať spaprať dokopať doorať zorať skopať pokopať doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľať strbúľať sfušovať pofušovať spackať zvŕzgať pomachľovať spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuť popsuť zhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť pomrviť domrviť zmrviť pohubiť doriadiť dorichtovať zrichtovať domajstrovať znigať zništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiť pokašlať pokašľať pohnojiťvulg.: posrať skurviťniž. hovor.: poondieť poondiať doondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť


poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiť znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuť pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabať poškriabať podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodrať odrieť zodrať zodrieť oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchať ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiť oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliť pokaliť zamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiť pomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiť zašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliť narušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziť skaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať


znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziť skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiť znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiť degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiť zahubiť zhubiť vyničiť vyhubiťexpr.: skántriť skynožiť vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesť zmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiť ponivočiť donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať zlikvidovať zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovať vyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicu priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiť ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovať zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcť zdolať prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiť poškodiť pokaziť skaziť demolovať zdemolovaťfraz.: priviesť navnivoč priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiť rozbiť rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiť dokaličiť stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuť dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť


zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sa pokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sa popsuť sa spľuhavieť spľuhačiť sa spľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sa zlumpáčiť sa skoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť sa spankhartiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kaziť, -í, -ia nedok.

1. (čo) poškodzovať, znehodnocovať, ničiť: dieťa kazí hračky; k. si žalúdok, oči, zdravie; Iba si pľúca kazí. (Kuk.); k. povetrie, vzduch znečisťovať; k. výhľad (Kuk.) znemožňovať;

2. (čo) rušiť, narúšať, nepriaznivo, záporne pôsobiť: k. niekomu život; k. niekomu radosť, chuť, dobrú náladu; k. niekomu dobré meno; k. niekomu plány, kariéru; Nechcelo sa mu kaziť dojem. (Jes.); k. vkus ľudu (Vlč.); k. niekomu ilúziu (Stod.); Nesmieš kaziť dielo moje. (Vaj.) Kazia piesne svojej matky. (Ondr.); k. náladu (Šolt.); kazí dcére šťastie (Tomašč.) znemožňuje dobrý vydaj;

3. (koho, čo) robiť horším, zvádzať na zlé: k. mládež; Zlá spoločnosť kazí dobré mravy. (Jégé); k. pracovnú morálku (Fr. Kráľ); k. dieťa rozmaznávať; Rečami mi kazia vojsko. (Stod.) Zlý príklad kazí aj dobrých. (Gab.);

opak. kazievať, -a, -ajú;

dok. pokaziť, skaziť

|| kaziť sa

1. stávať sa zlým, neupotrebiteľným, prichádzať nazmar: ovocie, mäso sa rýchlo kazí; tovar sa kazí; cesta sa kazí (Ráz.) stáva sa neschodnou;

2. hatiť sa, narúšať sa: plány sa kazia, zábava sa kazí;

3. stávať sa mravne horším, zlým: dobré mravy sa kazia; mládež sa kazí; Ja sa kazím od teba. (Jégé) Syn sa ti kazí. (Kráľ.);

opak. kazievať sa;

dok. pokaziť sa, skaziť sa


pokaziť, -í, -ia dok.

1. (čo) zmeniť na horšie, poškodiť, znehodnotiť, skaziť: p. výkres, pokazený stroj; dosku pokazíš (Min.); p. zámku, p. rádio, p. dvere; pokazí žeriav (Bedn.); p. si žalúdok, oči, zuby; p. vzduch; pren.: Žil si statočný život. Nepokaz si ho teraz. (Min.) Lámka jej telo pokazila (Tim.) znetvorila.

2. (čo) narušiť, nepriaznivo zapôsobiť na niečo; prekaziť, zmariť: p. si chuť; guláštek nepokazí apetít (Jes.); p. niekomu radosť, dobrú vôľu, zábavu; pokazená nálada; Nechcel si s nimi pokaziť dobrý pomer. (Urb.) Kariéru ste mi pokazili. (Stod.) A ja mu ich (plány) musím pokaziť. (Kuk.)

p. si to u niekoho (s niekým) pohnevať si niekoho;

3. (koho) mravne narušiť, škodlivo ovplyvniť povahu, charakter niekoho: zlé kamarátky pokazili dievča; Bohatstvo viac ľudí pokazilo. (Vaj.)

|| pokaziť sa

1. zmeniť sa na horšie, poškodiť sa, stratiť dobrú kvalitu; podľahnúť skaze: stroj sa pokazil; hodiny sa mi pokazili; Opravoval mosty, keď sa na nich niečo pokazilo. (Janč.); počasie sa pokazilo; Od nahnitého jabĺčka sa i zdravé pokazia. (Jes.); pren. Prasce nežerú, lebo sa pokazili potuchnutou kukuricou. (Jes.)

2. narušiť sa, prekaziť sa, zmariť: Trocha sa nám pokazila veselosť. (Tim.) Nerád vidím, keď sa vec pokazí odrazu. (Kuk.) Keď pýta od neho peniaze, obchod sa mu dlhší čas pokazí. (Jégé) Ráno každý v dome mlčí, aby sa ti nepokazila nálada. (Al.)

3. zmeniť sa na horšie mravne, charakterom; povahove sa narušiť: pokazený svet (Jes.); Ty si sa vo svete celkom pokazil. (Tat.) Často sa deti v školách i pokazia. (Stod.)

pokaziť dok.
1. strsl, zsl narušiť fungovanie, poškodiť, skaziť; znehodnotiť: Tak si teraz ľudia žalútke pokazia (Lišov KRU); Spadnuu̯ dolu, tak si aj nohu pokaziu̯ (Likavka RUŽ); Vi ste chromá, drevená, vi to ešče pokazíte, nevarte ništ (Ružindol TRN); Rezádž a plevačka pokazá vinohrat (Myslenice MOD); Ke_ci tolko pokaziu̯, esli bis to aj viedzeu̯ napravit (Jablonové MAL)
2. strsl, zsl nepriaznivo ovplyvniť povahu, mravne narušiť: On bou̯ poriadni chlapec, ale kamaráťi na vojňe ho pokaziľi (Socovce MAR); Ten jeho kamarád ho celkom pokazev (Lapáš NIT)


pokaziť sa dok.
1. strsl, zsl poškodiť sa, prestať fungovať: Hoďini sa pokazili, ňejdu (Návojovce TOP); Ke_ca na voze vozí, aj sa čosi pokazí (Trenč. Závada TRČ); Rígel sa nám pokazil (V. Rovné BYT)
2. strsl, zsl nepriaznivo sa zmeniť, narušiť sa, zhoršiť sa: Ke_ca porobila robota a časi sa pokaziľi, priadlo sa na kolovratoch (Detva ZVO); Robota sa pokazila, daednih baníkó aj z roboti prepuščili (Nandraž REV); Jennom čase sa nám plati pokazeli, a robilo sa vácej jako prettím (Skala TRČ)
3. strsl, zsl prevziať zlé návyky, zmeniť sa (povahovo) k horšiemu, mravne upadnúť: Ona sa medzi ďeťma takto pokäzila (Ležiachov MAR); Bars se pokazil f té škole (Nandraž REV); Celkom sa oň_ňeho pokazev, šag ón bóv prettím dobrí človek (Lapáš NIT); Uš to ňeňi on, pokazel sa o_tích čias, čo mu žena umrela (Rajec ŽIL)
4. strsl, zsl stať sa nejedlým, nepožívateľným: Klbási boľi pora̋dňe tuhie a sä ňepokaziľi aňi cez ľeto (Kokava n. Rim. RS); Poľieuka sa mi pokazila o_ťepla (Návojovce TOP); S takého vína sa páli vínovica, čo bi sa pokazilo (V. Maňa VRB); Stačí daď len málinko, abi sa sirup ňepokazil (Chocholná TRČ)
5. čiast. strsl ochorieť, ublížiť si, uškodiť si (napr. jedlom): Borgonďiu uš tak tejžňom pred opraseňim ňi dávaťi, prasačke be sa pokazile (Čelovce MK)

pokaziť dk
1. čo zničiť, skaziť niečo: sedlaczy czo pobraty nemohly, kygmi na zem zbily a pokazily; prutie na male kusy posekaly a tak pokazyly (TRENČÍN 1569; 1583); mnoho obily burka welika pokazila (SKLABIŇA 1610); na tom priehonje na nižnem konczy zbožya pokazene bylo (H. JASENO 1672); hate, čuo lad pokazil (ŽILINA 1718); Panna Maria to wssecko nam naprawiti mela, co Ewa pohubila a pokazila (MS 1749); kamenecz prezretu psseniczu wibil a pokazil (LISKOVÁ 1767); hrobač na stromoch pokasiss dimom z rohow gelenich (PR 18. st) vyhubíš
2. koho mravne poškodiť, narušiť niekoho: corrumpere aliqvem cum nuneribus: pokazyti ňekoho z darama (KS 1763); hrich smrtedlny wssecko pokoleny lidske poranil a pokazil (SJ 1795); -ovať1 ndk k 1: destruo: kazym, pokazugem, skazugem; collabefacto: pokazugem, skazugem, porussugem (KS 1763); k 2: pisničky oplzle, ktere lidske dobre mrawy pokazugy (TC 1631); pokaziť sa dk
1. poškodiť sa, skaziť sa: chodili mlin opaczowati, czo sa bol pokazel (TRENČÍN 1580); wolowe se gesste na czeste na ssigach neczo malo pokazili (MALŽENICE 1607) dostali otlaky; kone se y pokazyly pre časte furmanstwy (H. SÚČA 1720) ochoreli; y laskawy pritel gednuc se pokazy, gak ho často w čem inugess, dobrotu swu zrazy (GV 1755) prestane byť vľúdny
2. mravne sa narušiť: mládež lehko se pokazy (WU 1750); že bi lepsseg bolo, abi som ňič ňeweďela, ňežli bi som sa skrze učeňí pokaziť mala (DS 1795)

pokaziť pokaziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu