hora -y hôr ž.
1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e
2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;
pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí
● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;
horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;
hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;
horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.
hôrny -na -ne príd.
hôrny -na -ne príd. ▶ vzťahujúci sa na hory, väčšie, často zalesnené vyvýšeniny v teréne; súvisiaci s horami; nachádzajúci, vyskytujúci sa v hore, horský: h. potok; skalnatá hôrna cesta; hôrne vatry; hučanie hôrnej riavy; Pričasto myslím na hôrnych duchov. [M. Húževka]; Zato bol rov pokrytý desiatkami, ba stovkami kytíc poľného a hôrneho kvietia. [LT 1991] □ zool. žltochvost hôrny Phoenicurus phoenicurus vták; sluka hôrna Scolopax rusticola vták ◘ fraz. hôrni chlapci zbojníci, jánošíkovci
hôrny p. horský
horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese • hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety (Timrava); hôrne cesty (Tajovský) • výšinný • výšinový: výšinný vzduch • vrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osada • lesný: lesný chodníček
hôrny príd. rastúci, žijúci, nachádzajúci sa v hore, horský: h-é kvety (Tim.); h-i chlapci zbojníci; h-e cesty (Taj.)
hôrny príd. (hurni, hvarní) 1. strsl, spiš rastúci, žijúci, nachádzajúci sa v lese, pochádzajúci z hory, horský: Huorni ľucht ťa vilieči (Chlebnice DK); F tom se jí uka̋že edon pekní hvarní chlapec, šva jú bude volaď do hvari (Revúca); Hurne ľudze, hurne śeno (Studenec LVO) 2. v dvojslovných názvoch vtákov a. huorni ďateľ (Brezno) - zool. tesár (Dryocopus) b. hvorne žltochvost (Hor. Tisovník MK) - zool. žltochvost (Phoenicurus) c. huorni škovránok (Klenovec RS) - zool. brhlík (Sitta) d. huorni slávik (Španie Pole REV) - zool. stehlík (Carduelis carduelis) e. huorna síkorka (Klokoč ZVO) - zool. mlynárka (Aegithalos) f. huorna lastovička (Hrnčiarske Zalužany RS) - zool. lelek (Caprimulgus)
hurny p . hôrny
hvarny p. hôrny
hora [ho-, hô-, hu-] ž 1. súvislý porast ihličnatých al. listnatých stromov, les: tiech hor neb lesuow lidee swobodnie požiwali (ŽILINA 1479 SČL); s tich huor aneb s tich chrasty bude mu slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); w hayne hure pruti rubat gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); pod Wisočynou na tych lazyech taka hora biwala, že gu ledwa bolo prezryeti (ŠTIAVNIČKA 1676); hag anebolissto hora (VOZOKANY 1711) F. ne z gedneho drewa hnedky hora biwa; kdo se ssustu bogj, nech w hore nestogj (BV 1652) 2. väčšia vyvýšenina na zemskom povrchu, kopec, vrch: na horze za Strecznem (ŽK 1468); giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595); pren veľké množstvo niečoho: osemdesátetisíc lidu tak hojného jako hora bylo (ASL 1684/ 1705); newykorenyss-ly nahle hrich splozeny, horu welku hrichůw uwidiss (SK 1697); celé wodné hori (VP 1764) veľké množstvá vody, príval F. kdybych měl wssecku wjru, takže bych hory prenássel (SPa 1716) urobil by aj nemožné; za horámi, za vodámi tancovala moja milá s husármi (AD 1770) o veľkej diaľke 3. šachta, baňa: wsecky bane, ssachty a hory (MB 1701); aurifodina: zlatá baňa, hora; argentifodina: strjbrná hora, baňa; salifodina: solná ssachta, solná hora; ferrariae: zelezné hori (KS 1763) F. sľubovať hory-doly, zlaté h-y dávať nereálne sľuby: panne hory doly wždiczky slibuge, ona o tom newy, že gy podwede (SNS 1786); mnozy krestiane slubugu zlate hory (WS 18. st) 4. kláty privezené z hory: Strazowcom, čuo horu k mostom priwiezli; Chotčanom, čuo horu dowiezli (ŽILINA 1719; 1726); -ový príd k 1: dolewka win ma sa kazdoroczne prigimat, pram tak gak y horowe widany wina (KOŠECA 1718) k prácam v hore; horský, hôrny [hô-, ho-] príd 1. k 1: hajnikom horskim (JACOVCE 1773); 2. k 2: dobytok horny (MOŠOVCE 1647); od luk hornjch aneb lazou (SLOVANY 1770); z horskich luk (NOROVCE 1774); horni chlapci, to gest zbognici (PONIKY 1784) 3. hornatý, kopcovitý: cosa loca: horné, wrsskowaté mjsta (KS 1763) 4. k 3: Jan Giskra swymy se wssemi miesty hornyemy (uzatvára mier) (KREMNICA 1449); hôrka, horička dem k 1: czesty gedna od rybnyka a druha od huorky byly slobodne každemu (MARTIN 1559 E); hory obecne mame, a to syce dolnu hworku bukowu (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); od horickj od visokeg (KC 1791) P. tpn in bercz, que dicitur Cerna hora (pri Piešivci 1243); circa Zahora potoka (pri Záhorciach 1277 VSS); Hoztra hora, Tolzta hora (pri Kríži 1293 VSS)
hôrny p. hora
horný2 p. hôrny