lámaný príd.
1. vzniknutý lámaním: l. kameň
2. hovor. (o jazyku) nedokonale ovládaný: l-á slovenčina;
lámano, lámane prísl.: rozprávať l. po anglicky
lámaný -ná -né príd.
lámaný -ná -né príd. 1. odb. ▶ vzniknutý delením na časti násilným ohnutím al. tlakom, odlamovaný: l. kameň, travertín, kaučuk; l. ľan trepaný 2. 2. st. -nejší ▶ (o rečovom prejave) ktorého plynulosť je zhoršená nedokonalou, zlou znalosťou jazyka, citovým pohnutím al. chorobou: hovoriť lámanou nemčinou; lámanou rečou chcel niečo oznámiť; Inštruktor srdečne privítal účastníkov školenia, pričom plynule prešiel z lámanej ruštiny do ešte lámanejšej angličtiny. [LT 2001] 3. hud. profes. ▶ špeciálne tvorený na zvýšenie efektu: l. zvuk; silný l. rytmus bicích; nezvyčajný l. beat
1. spôsobený, vznikajúci lámaním: l. kameň; stav. l. výsek;
2. hovor. (o jazyku) chybný, nedokonalý, hovorený s chybami: l-á slovenčina, nemčina;
lámano/-e prísl.
1. zlomene, so zlomením: Vrbiny a jelšiny lámano zrkadlili sa v nej. (Šolt.)
2. (o reči) nedokonale, s chybami, chybne: l. hovoriť
lámaný príd. 1. strsl, zsl vzniknutý lámaním, drvením: S kráľickího lámaňího kämeňa staväľi mosťi ač f Pešťi (Králiky BB); lámaní kamen (Siladice HLO); lámané krúpi (Myjava) 2. čiast. strsl, zsl majúci rázny ohyb, lomený: Spružina v lámanom kopiťe už ňie je dobrá (Lipt. Hrádok LM); Naprostrítku šijovňíka bola dzúra na svoren, s tín sa prichicila kačica na konci lámaného oja (Biely Kostol TRN); lámané ojo (St. Turá NMV)
lámaný príd 1. získaný lámaním: murar z kamenj lamaneho od kamenara prihotoweneho stawya (KoB 1666); lapis ordinarius: kameň z hor lamany (KS 1763); x. náb jak mnye lámáni chlyeb na usitok padá (MCa 1750) hostia 2. majúci rázny ohyb, lomený: lamano zubadlo (ZVOLEN 1692); dwercza na zeleznich panticzkoch lamanich (TRENČÍN 1713); na powalu ge zchod lamany (BYSTRIČKA 1742); polygonia camera: sklep lamany (KS 1763) klenbový; pjsmo gest spessne, to gest drobné kancelárske, to gest stredne, lámane, to gest welke (UP 1780)