sto sta/sto D stu/sto L ste/sto I stom/sto mn. stá G sto D stám L stách I stami; v spoj. s počítaným predmetom neskl. s. čísl. zákl.
1. vyj. číslo a počet 100: s. metrov, niekoľko s. osôb, vydať zo s. korún, rátať do s., do sta; dvaja zo s. ľudí; jeden (prípad) zo sta i fraz. zriedkavo; plniť dodávky na s. percent
2. často mn. expr. neurč. množstvo, veľa: mať s. námietok; stá a stá ľudí; bolo ich tam na stá
● → gazdovať od tisíca ku stu; expr. byť s. rokov za opicami byť veľmi zaostalý; mať s. chutí (niečo urobiť) veľmi chcieť; zastrájať sa; (niečo je) na s. percent isté; isto; expr.: s. (striel) hrmených, s. striel ti do pečene, s. bohov! zahrešenia
sto G sta/sto D stu/sto L ste/sto I stom/sto pl. N stá G sto D stám L stách I stami v spoj. s počítaným predmetom neskl. čísl. základná
stokrát, sto ráz čísl. násobná príslovková
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
sto v spojeni s počítaným predmetom nesl.; použité absolútne sa skloňuje sta, stu, o ste (sto), so stom (sto), mn. č. stá, 2. p. sto, stoviek (stovák), 3. p. stám, 6. p. stách, 7. p. stami str.
1. čísl. zákl. pre číslo 100, desať desiatok: sto rokov; vydať zo sto korún; V dedine zostalo mnoho sto metrov dreva. (Ondr.); desať v ste sa nachádza desaťkrát; Z výplaty im dával sedem od sta. (Taj.) Šeptal si číslice až do sto. (Pláv.); pren. ho. vor. pochopiť niečo na sto percent úplne, vyčerpávajúco; hovoriť, tvrdiť o niečom na sto percent (A. Mat.) s istotou, celkom isto, určite
● expr. gazdovať od tisíca ku stu zle, nehospodárne, so stratami;
2. (j. č. i mn. č.) vyjadruje neurčité množstvo, veľmi mnoho: Stá a stá rúk bolo na zábradlí. (Vaj.) Teraz má pálené sto chutí. (Taj.) Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo, tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo. (Botto) Kráľ nemá sto očí, aby všade všetko videl. (Kal.) Majú oni sto fígľov! (Taj.) Noc dlhá ako sto rokov veľmi; Sto dolín som prešiel, sto vŕškov obišiel. (J. Kráľ)
● expr.: byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, o veľkej zaostalosti; mať sto chutí urobiť niečo mať veľkú chuť, veľmi chcieť dačo konať, zastrájať sa; bočiť od niekoho na sto honov vyhýbať sa dakomu už zďaleka; ani na sto koňoch by ho nedohonil o dakom, čo veľmi rýchlo uteká; sto striel do jeho pečene, sto (striel) hrmených, sto hromov, sto hromov sa ti do matere (páralo), sto diablov mu do matere, sto bohov (mu do matere) hrubé, zlostné i žartovné kliatby, zlorečenia
stá p. sto
sto čísl zákl vyj. číslo a počet 100: menowany Petr Polak na tu diewku menem Dorku, keruz gma z Hadwiku, gma sto zlatich dati (ŽK 1464); aby ste sto pacholku dobrych wybranych hned do Krupiny wyprawili (ZVOLEN 1544); zita pol druha sto luken a yaczmena sto (MOŠOVCE 1570); dokonanj slibili z stranj ruku dany pod zawaszkem sto zlatich drzety (TRENČÍN 1629); na domu pak budowanja ma dati pani Judita sto zlatich panu Gasparowi (KRUPINA 1633); towarys ma sto hrncou od nagmenssich do nagwa[čší]ch urobity (CA 1726); Sem mel sto rokúw, kdiž splodil Arffaxada (KB 1757); zabigalo se sto yalowyc, yunce w rowném počtu (PT 1778) F. wjcég osožj trestáni u múdreho, nežly sto rán u blázna (KB 1757) múdrejší všetko ľahšie pochopí; guss vim dobre, čo gest zenu vzatj, ze gest krizuv sto na hlave matj (KC 1791) mať veľa starostí; expr v nadávke: sto bohou ta prebohowalo (VELIČNÁ 1724); (Šinka) pak welicze do sto bohou a hromou, opity bywsse, zloreczyl (P. ĽUPČA 1784); sto striel do twogeg matere, relicta Valihorka reve (VELIČNÁ 1724); sto diablow w twei materi, čy to twoge (HYBE 17. st)