placenta -y -cent ž. anat. ústroj v maternici vyživujúci plod, plodový koláč;
placentový príd.
placenta -ty -cent ž.
placenta -ty -cent ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. anat. ▶ dočasný ústroj v maternici cicavcov zabezpečujúci výživu plodu z matkinej krvi, plodový koláč, plodové lôžko: ľudská, ovčia p.; tkanivo placenty; pôrod placenty vypudenie placenty z tela po jej odlúčení z maternice, tzv. 3. pôrodná fáza; jednovaječné dvojčatá so spoločnou placentou; cez pupočnú šnúru prúdi okysličená krv z placenty 2. bot. ▶ pletivo vystielajúce vnútorný povrch semenníka rastlín, na ktorom vyrastajú vajíčka, semenica: vajíčka sú v placente usporiadané v dvoch radoch
placenta -y ž. ‹l < g›
1. biol. orgán samíc väčšiny cicavcov slúžiaci na látkovú výmenu medzi plodom v maternici a matkou, plodový koláč, plodové lôžko
2. bot. miesto na plodoliste rastlín, kde vyrastajú vajíčka, semenica;
placentový, placentárny príd.: anat. p-y priestor
placenta, -y, -cent ž.
1. anat. mäsitý okrúhly ústroj v maternici, v ktorom je vyživovaný plod; plodový koláč, lôžko;
2. bot. semenica;
placentový i placentárny príd.