hradský -ká -ké príd.
hradský -ká -ké príd. hist. ▶ súvisiaci s hradom, hradný: hradská oblasť; hradská sústava správna organizácia včasnostredovekého štátu v strednej Európe (Česko, Poľsko, Uhorsko), ktorá prostredníctvom panovníkových zástupcov zabezpečovala fungovanie vojenskej, politickej, súdnej i finančnej správy krajiny; hradské španstvo územnosprávna jednotka v ranom Uhorsku (a pravdepodobne aj na Veľkej Morave) podliehajúca kráľovi, komitát
hradský príd.: zastar. h-á cesta hradská; Biela hradská cesta tratila sa v ďalekej rovine. (Vaj.)
hradský príd súvisiaci s hradom, hradný: penes viam publicam hraczka czesta vocatam (TURIEC 1579); hraczkj ssafar (ŽILINA 1585); subst h. m hospodársky správca hradu: hradcsky zamku Beczkowa (TRENČÍN 1583); v dome pana hradskeho (RUŽOMBEROK 1598); hradsky stary Mikulaš Vavrinec vybehol na vartu (LIETAVA 1607 CM); w hradskeho izbe (s. l. 1673); h-á ž hradská cesta: uhlja wozily dolu dolinou na hraczku (TURIEC 1616); pri hrackeg brwna chtely zhazuwat (LACLAVÁ 1706) P. tpn ad orientem Gracka terminatur (pri Zliechove 1272)