Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

remeslo -a -siel s.

1. činnosť pri výrobe rozlič. predmetov dennej potreby a opravách pomocou ručných nástrojov al. jednoduchých strojov: stolárske, krajčírske, kováčske r.; vyučiť sa r-u, vykonávať r.

2. expr. odbor činnosti, povolanie, zamestnanie: vojenské, poľovnícke r.; ovládať svoje r.

3. pejor. mechanicky, netvorivo, šablónovite vykonávaná činnosť: umelecká tvorba sa mu stala r-om

● r. má zlaté dno je výnosné

remeslo -la -siel s.

povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav

2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1

remeslo p. povolanie 1

remeslo, -a, -siel str.

1. výrobná činnosť (odvetvie malovýroby) zaoberajúca sa spracúvaním surovín na základe životné potreby pomocou ručných nástrojov al. jednoduchých strojov: kováčske, murárske, stolárske, tesárske, krajčírske, obuvnícke r.; umelecké r-á vyrábajúce umelecké predmety; učiť sa, vyučiť sa r., ísť na r., dať niekoho na r.; vykonávať, robiť r.; Remeslo má zlaté dne (prísl.) o výnosnosti remesla; hovor. expr. zavesiť r. na klinec prestať vykonávať remeslo

● devätoro remesiel, desiata psota (bieda) o finančných ťažkostiach niekoho, kto často mení zamestnanie, kto je nestály v zamestnaní;

2. hovor. expr. akýkoľvek odbor činnosti, povolanie, zamestnanie: šoférske r. (Tal.); literárne r. (Tat.); vojenské r. (Fel.); poľovnícke r. (Fr. Kráľ); zlodejské r. (Jes-á); vyznať sa vo svojom r-e byť dobrým odborníkom; Taký doktor predsa musí rozumieť svojmu remeslu. (Švant.); pren. krvavé r. (vojny) (Hruš.) zabíjanie, ničenie (vo vojne)

● miešať sa, pliesť sa niekomu do r-a zasahovať do jeho vecí;

3. zried. činnosť konaná mechanicky; návyk: Vojak z remesla slúži tomu pánovi, u ktorého nachádza väčšie výhody. (Kal.) Dora plakávala z remesla. (Kuk.)

remeslo s.
1. csl špecializovaná nepoľnohospodárska výroba al. oprava rozličných predmetov pomocou ručných nástrojov vyžadujúca primeranú kvalifikáciu; konkrétny odbor tejto výroby: Potom uš som ľen pri remesľe ostal (Ťapešovo NÁM); Ako chto mohou̯, tak sa živiu̯ - a to bolo ostatnuo remeslo pltňica (Lúčky RUŽ); Ňie každá dubina je súca do remesla (Pukanec LVI); Tu sä osadživ edon kováž a tomu bárz dobre išlo remeslo (Ratková REV); Ot tatka som šetko otkukal, od ňeho som sa naučel remeslu (Rajec ŽIL); Chlapčisko od remesla ušlo, že sa tan nedá heršteluvat (Skalská N. Ves TRČ); S každého remesla volačo vedzev, ale len tak trošku, tak pottŕhat (Šípkové PIE); Choďili k nám jeden sváko zabíjaď a oni sa do svójho remesla hrube dobre rozumeli (Lapáš NIT); Dobre toto oľejarski remeslo, kebi človeg ňemušel bic furd zaoľejovani (V. Šariš PRE); Obridlo mu remeslo (Markušovce SNV); Viuč śe remeslo! (Bracovce MCH)
L. dat (niekoho) na remeslo (Lukáčovce HLO) - za učňa; iďe na remeslo (V. Bielice TOP), išli na remeslo (Smolenice TRN) - nastúpiť ako učeň
F. chiťeu̯ ho do remesla (Žarnovica NB) - vzal za učňa; chiťiť sa remesla (Necpaly MAR) - začať sa živiť ako remeselník; remeslo mu iďe (Rim. Píla RS) - darí sa mu; remeslo mu smrďí (Rim. Píla RS) - nechce sa mu pracovať; remeslo má zlatuo dno (Bobrovec LM), remesu̯o má zu̯até dno (Jablonové MAL), remeslo je zlatá bapka, ked neteče, aspon klapká (Borová TRN) - zabezpečuje istý, hoci malý, príjem; remeslo sa na potoce ňezačiérá (Bošáca TRČ) - remeslu sa treba vyučiť; každé remeslo má svój fortiél (Bošáca TRČ) - každá práca si vyžaduje odbornosť; je majster svojho remesla (Brestovany TRN) - je vynikajúci odborník; miéšá sa mu do remesla (Bošáca TRČ), mieša_ca do remesla (Rim. Píla RS) - o zasahovaní do cudzích záležitostí; štvorakuo remeslo, pätoraká bieda (Krivá DK), ďevateré remeslo a ďesátá psota (Bošáca TRČ), štverake remeslo a peceraka beda (Humenné); śidzen remesla a kešeň prazna (Dl. Lúka BAR) - nestálosť v zamestnaní prináša biedu; z mnohorakej roboty nie je žiaden osoh
2. csl akékoľvek zamestnanie, povolanie, činnosť: Takuo remeslo bola zlatá banä, telegrafista si ždi zarobiu̯, lepšie ako murári (Val. Dubová DK); Tvojo hlavne remeslo, ta to pľetkareňe a zaź ľem pľetkareňe, bo vecej ňeznaž ňič (Babin Potok SAB); I bachterstvo ňe najľepše remeslo, po calih nococh čľoveg ňeśpi (Hatalov MCH)
F. na škaredé remeslo sa odezdal (Bošáca TRČ) - stal sa zlodejom, zločincom
3. expr. samčí pohlavný orgán, pohlavný úd: Slúha mau̯ bičäk, očmiknú mu (bravovi) remeslo (Rat. Suchá RS)

remeslo s pracovná, výrobná činnosť pomocou nástrojov: (remeselník) chcze svým remeslom gednemu každemu werne posluhowatj (KREMNICA 1565 E); W. M. prosym, ponewass pry wassem meste gest murarow mnoho, aby ste my W. M. takoweho gedneho mystra, tohoze remesla murarskeho dopriely sem k nam do Turcza na muog zamek na Blatniczu (BLATNICA 1587); jest tam jeden mlyn mučny, s toho mlynar povinen k zamku svym remeslem služiti (LIKAVA 1625 U2); remeselnjczi bednarskeho remesla geden každy powinen bude do pokladnicze meskeg od sta položitj per d 6 (VARÍN 1671); wšecko draho do živnosti kupovat se musi a v remeslach žadneho odbytu neni (PÚCHOV 1744 LP); faber: wsseliký remeslnjk, mjstr swého remesla (WU 1750); chirurgia: lékarské remeslo: opificium: remeslo, robota, práca (KS 1763); Jano naučil sa remeslo stolarske (PUKANEC 1788); mnohy člowek se gen lecygako wyučil k swemu remeslu (HRANOVNICA 18. st)