Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
rebrík -a m. náradie z 2 žrdí priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový r.; povrazový r.; hasičský r.; liezť po r-u;
rebríkový príd.;
rebríček -čka m.
1. zdrob. k rebrík
2. hovor. stupnica, poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií: spoločenský r.; r. najlepších športovcov
3. bot. liečivá rastlina s vysokou byľou, bielym súkvetím a perovitými listami, myší chvost, Achillea
rebrík -ka pl. N -ky m.
rebrík 1. náradie z dvoch žrdí spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový rebrík • nár.: lojtra • drabina
2. p. stupnica
stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnica • škála: škála zvukov • rozpätie: platové rozpätie • tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku • hovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov • hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík
rebrík, -a m.
1. náradie skladajúce sa z dvoch žrdí priečne spojených šteblíkmi (niekedy i z jednej žrde) slúžiace na lezenie vo zvislom a veľmi príkrom smere: liezť po r-u; kovový r.; povrazový r. ktorý má miesto žrdí a šteblíkov povrazy; požiarnický r.;
2. hovor. zried. stupnica, poradie osôb al. vecí podľa hodnosti, hodnoty al. významu, rebríček: spoločenský r.;
rebríkový príd.: r-é lešenie
lebrík p. rebrík
reblík p. rebrík
rebrík m. (žebrík, reblík, lebrík) 1. čiast. strsl, zsl (drevené, neskôr i železné) náradie z dvoch žrdí spojených priečkami slúžiace na lezenie do výšky: Vzäu̯ rebrík a višieu̯ na dach (Hubová RUŽ); Na rebríke sa šťeblíki (Návojovce TOP); Ke_ten vrch (na míli) tak porobeu̯ a už viďeu̯, že iďe ďín ťima ďierama, poton museu̯ si opreď rebríg a tak ten vrh museu̯ udláveť, umiagať (Tek. Breznica NB); Na polešenié sa dzacelina dávala ces takú dziéru a tam bol aj rebrík (Beluša ILA); Rebríg má dve liéški a spružle (Čachtice NMV); Spadeu̯ z reblíka a zu̯omiu̯ si nohu (Jablonové MAL); Vilézél na žebrík a tak obíral japka aj hruški (Mokrý Háj SKA); lebrík (Sobotište SEN) L. sľepačí rebrík (Detva ZVO) - krátky, do kurína; oberací rebrík (Ležiachov MAR) - slúžiaci pri oberaní plodov; dvojiťí rebrík (Laskomerské BB) - s dvoma ramenami; hasickí rebrík (Likavka RUŽ) - dlhý výsuvný, používaný hasičmi; provazoví rebrík (Cerová-Lieskové SEN) - vyrobený z rastlinného (obyč. konopného) vlákna F. je (kôň) jag rebrík! (Brestovany TRN) - veľmi chudý; višeu̯ bez rebríka na húru (Stráže n. Myj. SEN, Brodské SKA) - zle dopadol, vyšiel na mizinu; vivídov ho bez rebríka na poval (Lukáčovce HLO) - podviedol ho; (glazúra) cedená prez rebrík (Skalica) - nekvalitná 2. čiast. strsl, zsl nad maštaľným žľabom upevnená rebríkovitá polica, za ktorú sa dobytku dáva objemové krmivo, jasle: Nad válovom bou̯ rebrík, tam sa kravám dávalo seno a koňom aj gäťeľina (Kaľamenová MAR); Naber trávi a hod hu kravám za rebrík! (Hubová RUŽ); Daj im toho sena hodňe za rebrík! (Poruba PDZ); Ce_zimu f ofčiarňi zme mali ofce, seno sa im davalo za rebrik (Riečnica KNM); Zeza rebríka žrali zvierence seno (Dol. Mariková PB); Konom hodzíl na nodz za rebríg náručo jatelini (Modranka TRN); Mieli (kravy) nad hu̯avama spravení takí rebrík a tam sa im teho sena hádzau̯o, abi ceu̯ú noc mohli žrat (Hlboké SEN) 3. dielec prenosného košiara pre ovce: Rebrík ch koša̋ri mau̯ päď metrou (Hubová RUŽ) 4. v dvojslovných názvoch rastlín haďí rebrík (Mur. Lehota REV) - lesná trváca rastlina s veľkými perovito zloženými listami, bot. papraď samčia (Dryopteris filix-mas)
rebrík m 1. náradie z dvoch žrdí, priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: (inventár) powrazowy rebryk n 1 (LIETAVA 1646); žena se stala towaryssem Yudassowym, neb se obesyla wo dwore na rebryku (P. ĽUPČA 1679); na dome gest opreny geden dlhy rebryk (NEMŠOVÁ 1691); usilowal se Yakob patriarcha geho (Boha) z nebe stahnut, nebo gedneho času widel geden rebrik od zemi ass do nebes dosahugici, na ktereho wrchnem konci Buh oprety bil (MS 1749); bez rebrika na wisoke misto nigak newilezeme (SJ 18. st); x. pren almuzna sspiny dussy nasseg wyčistuge, almužna rebrik gest až do nebe dosahugjcý (SK 1697); oplakawánj hrjchuw ne gináč než gako spogene schody a rebrjky dussy do nebe pozdwihugi (VP 1764) 2. jasle, rebrina na krmivo pre dobytok: mlinarom, rebriky w mastalyach robiczim, masa den 2 (M. KAMEŇ 1716); dag lichwe na Sstedry den, postacy za rebryk pohančeneg slamy (HK 18. st); -ový príd: gradationes scalarum: ssprussle rebrykowé; scalaris: rebrjkowy (KS 1763); rebríček 1. dem k rebrík: na kuru rebryček nad hostjnsku izbu geden (L. JÁN 1687); climacis: maly rebryk, rebrjček (KS 1763) 2. bot rebríček obyčajný Achillea millefolium: k trawe se pričitugj zagacza noha, piperat, zagačj slez, rebriček, moch (KoB 1666); kdo by z wogska spadol a obrazil se, vel neco na neho upadlo, y stlačilo geho, waritj bukwycj, czekanku, rebriček, gitrocil w piwe, to pytj prospessne gest (HL 17. st); achillea: rebryček zelina aneb sto listúw zelina; millefolia, millefolium: rebrjček, tisyc listúw bylina (KS 1763) 3. mriežka na sušenie škridiel: tam rebryček gedlowy 1; rebryčkow bukowych na wysussany škrydly no 70 (DUBNICA n. V. 1720); rebríčkový príd k 2: welike moci gest prach werbenowj, pridawa se k nemu rebričkoweho a bukwicoweho prachu, w napogi prigati (RTA 17. st); aqua millefolii: rebričkowá woda (TT 1745)