odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.
1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy; o. z domu autom; vlak o-l načas
2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby
3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku
4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li
● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť; o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;
nedok. k 1 – 3 odchádzať -a, odchodiť