koniec -nca m.
1. posledná, krajná časť niečoho; takéto miesto; zakončenie, kraj, op. začiatok: k. dediny, k. citátu; spojiť k-e drôtu, pri k-i zúžený; k-e plachty rohy
2. posledná fáza niečoho, op. začiatok: k. roka, na k-i leta, k. prestávky, blížiť sa ku k-u; mať dobrý k. výsledok
3. smrť, zánik: chorý dodýchal, nastal k.
● → palica má dva k-e; hore k-om zvislo, kolmo; chytiť, držať niečo za → správny k.; ísť na vec z → opačného k-a; nevie, z ktorého k-a začať ako, odkiaľ; ťahať za kratší k. byť v nevýhode; zohnutý, skrčený vo dva k-e veľmi zhrbený; na k-i bič plieska koniec je rozhodujúci; od začiatku do k-a stále; to nemá k-a-kraja, to neberie k-a je to pridlhé, trvá to pridlho; už je k. (všetkému) všetko je stratené; byť v k-och bezradný; to by bol môj k. to by som nezniesol;
koncom predl. s G vyj. čas pri konci, na konci časového úseku: k. roka;
koncový príd.: k. bod; k-é svetlá (auta), k. hráč; k-á plachta;
konček -a m. zdrob. k 1: k. jazyka