končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;
končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;
opak. končievať -a
// končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í; slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku;
opak. končievať sa