žobrák -a mn. -ci m.
1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.
2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;
pren. pejor. nadávka obyč. chudobnému človeku
3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;
žobráčka -y -čok ž.;
žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa
● → vyjsť na ž-u palicu;
žobračí príd. zried.;
žobráctvo -a s.;
žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.