Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

opak. prášievať -a

// prášiť sa

1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i; z múčneho vreca sa p-i

2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo; klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

opak. prášievať sa

prášiť sa -ši sa -šia sa práš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok.

prášiť -ši -šia práš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa práši • víriť sa: na ceste sa víri prach • kúdoliť sa • expr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prach • expr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilo • poletovať • padať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik

prášiť 1. p. bežať 1 2. p. hádzať 1, strieľať 1

snežiť neos. klesať z oblakov na zem (o snehu) • padať: sneží, padá celú noc; padá ťažký sneh • expr.: sypať sa • kydať sa • valiť sa (husto snežiť): neos. sype sa, kydá sa už druhý deň; valí sa mokrý sneh • expr. prášiť sa (poletovať v prachových čiastočkách): neos. vonku sa práši

strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu

p. aj poľovať

2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól

3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

prášiť, -i, -ia nedok.

1. spôsobovať, robiť, vyvolávať prach: Nepráš mi tu!

2. (čo) zbavovať prachu (obyč. údermi): p. pokrovce, šaty; pren. Otec prútom práši chlapcom chrbty (Al.) bije ich.

3. expr. (do koho, do čoho) biť, strieľať, hádzať: Práši do sliepok kameňmi. (Šolt.) Pustili sa na pomoc našim a teraz do nich prášia. (Stod.)

4. expr. utekať, bežať: Icík prášil, akoby ho hnal. (Kal.) Využil príležitosť a prášil hore cestou. (Šteinh.) Malý vozíček cestou práši. (J. Kráľ)

5. bás. zried. (o snehu) drobno padať: Sniežik z výšky prášil. (Kost.);

opak. prášievať, -a, -ajú

|| prášiť sa

1. (o prachu) poletovať, víriť sa: Boli ulice, kde sa už prášilo. (Jes.) Cesta je čistá, nikde sa nepráši. (Stod.) Prášil sa biely sneh (Ondr.) padal.

● Beží (bežal), až (len) sa (tak) práši (prášilo) rýchle. Klamete, až sa práši (Heč.) veľmi.

2. zried. oprašovať sa; pren. Včely sa prášia (Kuk.) na jar pri prvom lete;

opak. prášievať sa

prášiť nedok.
1. i neos. csl víriť, rozvirovať prach: Kandúr mi iďe na prádlo, ňepráš! (Čičmany ŽIL); F sobotu zme prali, pucuvali, prášili koberce (Suchá n. Par. TRN); Ňepraž mi tu! (Dl. Lúka BAR); Ňebehaj tu, bo prašiš! (Bracovce MCH)
F. trtúľau̯, ľen tak prášilo (Lipt. Peter LM) - veľmi rýchlo utekal
2. posýpať al. ohadzovať prachom, práškom (napr. proti hnilobe al. popolom, umelým hnojivom a pod. na zúrodnenie); hnojiť: Buďeme prášiď roľe (Kaľamenová MAR); Prášiľi zen umelen hnojon (Cinobaňa LUČ); Koj se prachom kus práší, hneč to inag rosne (Mokrá Lúka REV); Buchti zme prášeľi cukrom (Rajec ŽIL); Maškari strélali s popolon do dzecí a prášili ín do očí, abi sa rozutekali (Brestovany TRN); Abi hrozne nedostali hnilobu, mosí sa vinohrat práši_c fukáčom (Trakovice HLO)
F. uš mu prášá do očí (Jakubov MAL) - berie ho na spanie
3. zbavovať prachu udieraním al. prudkým mykaním, vyprašovať: Ňepráš tu ten kabát! (Benice MAR); Ta choj delé ot stola si kala_prášič, bo nám tu do jedla naprášíš! (Kameňany REV); Prášila koberce s portvišom na tej šibeňici (Volkovce ZM); Poton som dlho prášila tí hábi, čo so_mala pri plevách (Malženice HLO); Aj son sa tag horšé oblékla, že ke_tam buďem prášiť (Lapáš NIT); Tkani pokrovci še vonka trepu, praša (Brezina TRB)
F. prášiď nohavice (niekomu) (Rim. Píla RS), prášid galoti (niekomu) (Bošáca TRČ) - biť po zadku; prášit kabát (niekomu) (Val. Belá PDZ) - biť po chrbte; prášiď het (niekoho) (Revúca) - odháňať, vyháňať
4. expr. rýchlo utekať, upaľovať, trieliť: Prášiu̯ hore ďeďinou (Mošovce MAR); Len tak prášil, ag me zazrel (Rozložná ROŽ); Friško sa na obed nahádzav a už aj prášev preč (Šípkové PIE); Jag začál ten pez nanho ščekad, len tak prášíl od bráni (Zvončín TRN)
F. prášev jag vetor (V. Bielice TOP), prášiu̯, ľen sa tag za ňím kúrilo (Košťany n. Tur. MAR), prášiu̯, len sa tag za ním kudlilo (Bobrovec LM), prášil jako pez za zajácom (Bošáca TRČ) - veľmi rýchlo
5. expr. intenzívne strieľať, páliť: Prášili po nás, no ale šťastlive zme poskákali po_tie borovice, ňepadnuu̯ tam aňi jeden (Prosiek LM); Vojsko tam začau̯o s kanonama prášit (Pernek MAL)

prášiť sa nedok. (prošic śe)
1. i neos. poletovať vo vzduchu, zaletovať niekam al. usádzať sa na niečom ako nečistota (obyč. o prachu): Do tich šaragľoch sa kladlo pre koňe seno, to sa zapakovalo do plachti, abi sa ňeprašilo (Osada TRS); Púpavi umijem s prachu, ľebo v ľeťe sa práši, povarím a preceďím do hrnčíka (Ľubeľa LM); S topoľoveho dreva vistrúhaľi slaňičke na sťenu a na ňe aj vrchnáčike, žebe sa do ňih ňeprášilo (Čelovce MK); Daj na tú pikslu dekel, ňech sa do ňéj ňepráší! (Chocholná TRČ); Práší sa nám píseg do studne (Dol. Lovčice TRN); Pri mašinuvačkách sa ždi hrube prášilo, to inádž aňi ňejšlo (Lapáš NIT); S povali śe nam proši (Dl. Lúka BAR); Jak sucho, ta śe na draźe praši (Torysa SAB); Tak sucho, co śe aš praši (Bracovce MCH)
F. jak kebi sa (aňi) neprášilo (Skalica) - akoby bolo všetko v poriadku; hladzí, jak kebi sa mu prášilo do očí (Červeník HLO) - priviera oči, žmúri; práši sa mu do očí (Pukanec LVI) - berie ho na spanie; uťekau̯, ľen sa tak prášilo za ňin (Ozdín LUČ), hafriu̯, ľen sa tak prášilo za ňím (Podbiel TRS), laufuvau̯, ľen sa tag za ňim prášilo (Prievidza), kandúrel, ľen sa za ňím prášelo (Prosné PB), méteu̯, enem sa za ňím prášiu̯o (Stráže n. Myj. SEN), čochrav, aš sa za ním prášilo (Siladice HLO) - veľmi rýchlo utekal; drúzgal to, ľen sa tak prášelo (Prosné PB) - veľmi rýchlo jedol; cigáňí, aš sa mu ze ščice práší (Bošáca TRČ) - veľmi klame
2. včel. zbavovať sa po prezimovaní nahromadených výkalov (o včelách), čistiť sa: Čeli sa po zime prášia (Skačany TOP); Fčeli sa prášia (Súľov BYT); Ščelički sa hňes pekňe prášili (Bošáca TRČ); Na jar sa čeli prášili, teda s klátóv povinášali šeckú špinu a potom venku aj seba vipucuvali a viluftuvali sa (Šípkové PIE)
3. vypúšťať peľ (o obilí): Reš u_sa práší (Štefanov SEN); prášiťi sa (Turíčky LUČ)

prošiť sa p. prášiť sa

prášiť ndk
1. spôsobovať vírenie prachu: sedlak przede mnu prassil mnie mezy ocžy, techdy sem ga gemu powedjel, abi ssel s czesti a neprassil (SKALICA 1679); pulvero: prassjm (KS 1763)
2. čo čistiť niečo z prachu:
F. 29. januarij kdi Rutkagemu chrbet prassili (ŽILINA 1710) bili ho; p. sa (o prachu) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: pulverat: prássj se (KS 1763)