podlaha -y -láh ž. dlážka: doštená, parketová p.;
podlahový príd.: p-á doska, krytina, p. lak
podlaha -hy -láh ž.
dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlaha • zem: papier spadol na zem • zastaráv. dlažba
podlaha p. dlážka, zem 3
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
podlaha, -y, -láh ž. spodná plocha miestnosti upravená dláždením, dlážka: drevená, kamenná p.; zemitá p.; p. z dosák; vymazať p-u; drhnúť p-u;
podlahový i podlažný príd.: podlahový olej, lak na natieranie podlahy; podlažné dosky
podlaha i podlah ž. 1. zsl spodná plocha miestnosti, dlážka (z dreva, z hliny, z kamenia ap.): Zamet podu̯ahu a dzi! (Záh. Bystrica BRA); pollaha (Bošáca TRČ, Nitr. Hrádok NZ); podu̯aha (Štefanov SEN) 2. modr, čiast. trn a záh drevené hrady a dosky tvoriace vrchnú plochu miestnosti, drevená povala: No manka si nakrájali midla, dali rozvarit, umívali podlach, olíčili (Ružindol TRN); Tá podlah bola natretá, to nabarvili a tam pomalovali ornamenti (Slov. Grob MOD); Tak jak tá podu̯aha biu̯a, s každéj téj pole jeden ten poštárek viseu̯ (Kunov SEN); Pani mi povedala, že najprv mosí s podlahi kvapkat (Bernolákovo BRA); pollaha (Šaľa) L. tiplpámová podu̯aha (Malacky) - povala z pologuľatých klád, spájaných navzájom drevenými zašpicatenými kolíkmi 3. brvná v maštali, na ktorých stojí statok: podlaha (Lamač BRA); podlážka ž. zdrob. expr. k 3: V dome zme mali podlach a na chléviku bola podláška (Blatné MOD)
podlážka p. podlaha
podlaha ž, podlah m 1. plocha utvorená podlažením, obložením doskami: L. zól: spodek neb spodnj podlaha sstolně; firsst: wrchnj podlaha sstolně výdreva, strop (LZ 1776) 2. spodná plocha miestnosti, dlážka: plawicy lide prechodi se na podlaze (lode) (OP 1685) na palube; pavimenta fistucis pavita: s kyganicama porownaná zemny podlaha, podlásska (KS 1763); (Pachomius) mnohima slzami tu podlahu, na ktere se modlil, wlchku učinil (VP 1764); kdybys na podlahu rownú kládel pokrywené drewo, neukladalo by sa (BlR 18. st); te syne podlaha byla krysstalem wydlážena (HI 18. st) 3. vrchná časť miestnosti, povala, strop: do masstalky na podlahy (dosiek) (TRENČÍN 1652); w ljhagjceg komore na postelnjch nohach podlaha postelnya stogjcy ložu neb postel držj (KoB 1666); w teg mastaly rost, tramcze, podlacha (ČÁČOV 1720); (učeníci) wstupilj na dum a skrze podlahu geg spustilj s ložem pred Gežisse (Le 1730); contabulatio: prkená neb deskowá podlaha, půda (WU 1750); dím od podlahi izbi až na zem políhal; wegssli techdi do fári, kďe samé gak w stresse, tak w podlaze, tak ay w sťenách ďíri bili (BR 1785); na wežu a kostelny podlach ma se woda hnedki prinesti (NJ 1785-88); zachran ho (ľan) na powetrnem podlahu (WL 1789); pavimentum: strop, podlaha (PD 18. st) 4. podlažie, poschodie: (stavanie) to nyekde ge wisoke, nyekde niske, o dwoch y o troch podlahach (KoB 1666); domy o dwuch podlahach se zrytyly (HiP 1763); okna a dwere sporádatj, spodnu, strednu y wrchnu podlahu z prybitkáma zaopatritj by mel (PrW 1780); -ový príd k 2: hignarius: podlahowy, trámowy (KS 1763)
podlahový p. podlaha