zaspať -í -ia dok.
1. oddať sa spánku: tvrdo z., z. od únavy; (ne)môcť z.;
pren. expr. akcia z-la neuskutočnila sa
2. neskoro sa zobudiť a tým zmeškať: nepočul budík, z-al; z. autobus
● z. vývin zaostať; zjemn. z. naveky, na večnosť zomrieť;
nedok. i opak. k 1 zaspávať -a