seno -a sien s.
1. usušená tráva použ. na kŕmenie: kopa, otiepka s-a; sušiť, obracať, hrabať s.
2. obyč. mn. hovor. práce pri kosení a zvážaní sena: ísť na s-á;
senný príd.: s. voz; lek. s-á nádcha vyvolaná alergiou na trávový peľ;
sienko -a -nok, sience -a -nec s. zdrob. expr.