bokom prísl.
1. na boku, stranou, povedľa, obďaleč; nabok: b. od lesa; stáť b., ost(áv)ať b. i pren. nezúčastňovať sa, byť pasívny; odísť b.; nech(áv)ať niečo, niekoho b. nebrať do úvahy
2. šikmo, zboku: pozrieť na niekoho b.; sadnúť si na lavicu b.