Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poškrabať -e -ú, poškriabať -e -u dok.

1. pošúchať, potrieť (svrbiace miesto): p. si hlavu, p. sa za uchom, p. psa

2. škr(i)abaním poškodiť, podriapať: p. niekoho po tvári, p-né sklo

// poškrabať sa, poškriabať sa: p. sa na rukách (rozbitým sklom)

poškrabať -be -bú poškrab! -bal -búc -baný -banie, poškriabať -be -bu poškriab! -bal -buc -baný -banie dok.

poškrabať sa -be sa -bú sa poškrab sa! -bal sa -búc sa -baný -banie sa, poškriabať sa -be sa -bu sa poškriab sa! -bal sa -buc sa -baný -banie sa dok.

odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať • zodrieť • zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku • oškrieť • zried. zdrieť • expr. oškúliť • nár. expr.: doškúľať • oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním • otlačiť • omäť • omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky • poškrabať • poškriabať • ošúchať • obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu • obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu • poodierať • pozodierať • poobdierať • pooškierať • pootláčať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

2. p. odrať 1

poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinky • porušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovku • zničiť • znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblek • porúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný stroj • expr.: popsuť • pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdravie • poškrabať • poškriabať • podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečoho • odrať • odrieť • zodrať • zodrieť • oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, sklo • expr. strhať (Kukučín) • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdroje • expr. doriadiť • hovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval les • ošúchať • ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodila • zaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodilo • ublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracoval • kraj.: oškodiť • oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali

poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)

poškriabať p. poškrabať

raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný

poškrabať, -e, -ú i poškriabať, -e, -u dok. (koho, čo)

1. prejsť nechtami al. iným ostrým predmetom po pokožke (najmä pri svrbení): p. si hlavu nechtami; Poškrab ma na chrbte! — Jerguš ho (psa) poškrabal za ušami. (Ondr.); pren. expr. Poškrabte hocktorého takzvaného renegáta, nájdete zemka a Slováka (Vaj.) bližšie preskúmajte, vyšetrite.

2. škriabaním ostrým predmetom poškodiť, rozryť, poraniť na povrchu, doškriabať: p. niekomu ruky, p. sklo, nábytok; poškriabaný nos (Hruš.) Učňa po tvári poškriabal. (Taj.) Dajte pozor, aby vás (šíp) nepoškriabal. (Tim.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé); pren. expr. (zem) poškriabu naším dreveným pluhom (Kuk.) plytko, nedostatočne poorú

|| poškrabať sa i poškriabať sa

1. nechtami al. iným ostrým predmetom si prejsť po pokožke (najmä pri svrbení): p. sa na chrbte; Predseda sa poškrabal nechtami na zátylku. (Jes.) Pani Turčianska sa poškrabala v bielučkých vlasoch. (Jégé); p. sa za uchom, za ušami, i pren. prejav nepríjemného prekvapenia, zarazenia, rozpakov: Zamrzelo ho, až sa poškrabal za ušami. (Kuk.)

● Kde koho svrbí, tam sa poškriabe (poškrabe) (prísl.) čo koho trápi, v tom si pomôže.

2. ostrým predmetom, škriabaním sa poraniť, poškodiť sa na povrchu: p. sa drôtom, tŕním, p. sa na tvári, na rukách

poškriabať, poškriabať sa p. poškrabať, poškrabať sa

škrabať, -e, -ú, -úci i škriabať, -e, -u, -úci nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) niečím ostrým (nechtami, pazúrmi ap.) po povrchu drieť, driapať: mača škriabe (Bedn.); žiletka škriabe (Tat.); Cítil, ako škrabú šedivé kostrnky. (Vaj.)

2. (koho, čo) niečím drsným po povrchu šúchať, trieť, škrabkať: (Môcik) škrabal si hlavu. (Taj.) Ticho narúšala krava, škrabúc si lalok. (Pláv.); pren. neos. škrabe (škriabe) ma v hrdle mám v hrdle nepríjemný, bolestivý pocit (obyč. sucha);

3. (čo, čo z čoho) nejakým ostrým predmetom odstraňovať povrchovú vrstvu z niečoho, zoškrabovať, olupovať: š. zemiaky, zeleninu; š. kôru zo stromov; š. z tanierov prischnuté zvyšky jedál; Škrabali sme nožom tuhé olovo, či v ňom pod povrchom nie je zlato. (Zúb.)

4. (čo do čoho, kam) ostrým predmetom (klincom, rydlom ap.) ryť, vyrývať do niečoho ryhy: š. ihlou čiary do asfaltovej vrstvy; Deti šindľovú dosku držali v ruke a klincom škrabali na ňu písmená. (Al.)

5. hovor. expr. písať (obyč. nepekne, nečitateľne): Gašpar opraví si brko, počne škrabať. (Ráz.) Kopytnický sedel za stolom a škriabal. (Vaj.)

6. hovor. expr. (čo komu) nasilu brať, driapať: š. niekomu niečo z rúk;

dok. k 1, 2 poškrabať, poškriabať, k 3 oškrabať, oškriabať, zoškrabať, zoškriabať, k 5 naškrabať, naškriabať, k 4, 6 vyškrabať, vyškriabať

|| škrabať sa i škriabať sa

1. trieť sa po povrchu niečím drsným, šúchať sa: š. sa za uchom, š. sa vo vlasoch, š. sa na (po) chrbte, na (po) prsiach;

2. expr. s námahou stúpať, postupovať, pohybovať sa smerom hore, driapať sa: š. sa na strom, š. sa hore kopcom, š. sa na skalu (po skalách); Tak sme sa škriabali na tú Maguru. (Pláv.); pren. expr. Učím mu syna, aby sa škriabal z triedy do triedy (Tomašč.) aby mohol postupovať do vyšších ročníkov. (Širanec) škriabal sa po zodratých chrbtoch dedinčanov vyššie (Jil.) zlepšoval si svoje postavenie na úkor dedinčanov.

3. hovor. expr. (odkiaľ, kam) schádzať, vychádzať (obyč. ťažko, s námahou); zliezať, vyliezať: (Pražeň) sa počal škriabať z lavice, že ide von z domu. (Tim.) Starý sa škriabal z pece ťažko vzdychajúc. (Min.);

dok. k 1 poškrabať sa, poškriabať sa, k 2, 3 vyškrabať sa, vyškriabať sa

poškrabať i poškriabať dok. (požgrapac, poškrajbac)
1. csl škrabaním poškodiť, podriapať (ostrým predmetom, nechtami, pazúrmi ap.): Pozriťe ako ma poškrábau̯ po tvári (Hor. Lehota DK); Ňech ca ňepoškrábe ten kocúrisko! (Ďurčiná ŽIL); Mačka me z pazdurami požgrapala po ruke (Spiš. Štvrtok LVO)
2. škriabaním očistiť povrch nádoby (od cesta, jedla, farby ap.), oškriabať: Ke_ca chľeba vibrau̯ na pľache, tak sa ešte korito poškrabalo (Devičie KRU)
3. modr zbaviť vinicu buriny a skypriť zem: A zase potom pokopat, poškrábat (Modra); Ket poškrábal poslední rás, dobrí vinohradníg za sebu zahrnul, uhrnul, zrovnal ze škrabákem (Blatné MOD)
4. expr. zle, nedbalo obrobiť rolu, nekvalitne poorať: Rúče ťi ňepoorie, aňi ňezabráňi, iba tak poškra̋be (Krivá DK); Ta ľem tak poškrabau̯, ta to ňepoorane (Bežovce SOB)
5. expr. popísať, počarbať: Dzeci poškrajbaľi s krejdu dom zvonka (Spiš. Štvrtok LVO)
6. gem expr. pokosiť, skosiť: Musím is tú lúšku poškra̋bat (Slavošovce ROŽ); Chot poškra̋bat to nákonše (Rochovce ROŽ)

poškrabať sa, poškrobať sa i poškriabať sa dok. (požgrabec śe)
1. csl pošúchať, potrieť (svrbiace miesto): Trocha sa poškräbau̯ po tvári, aľe potom šieu̯ (Krivá DK); Poškrábau̯ sa za uchom (Bánovce n. Bebr.); Ňevravel ňišt, ľen sa poškrobal po hlave (Rajec ŽIL); Choľem bi sce śe buľi poškrobaľi (Fintice PRE)
2. csl škriabaním al. ostrým predmetom sa poraniť, poškodiť sa na povrchu: Ve_ca ľen pozriťe, jäko sa f tom trňí poškra̋bau̯ (Krivá DK); Celí som sa poškrábal f tem búčí (Brvnište PB); Ňechuc na śverboritki, bo śe požgrapeš (Torysa SAB)

poškriabať p. poškrabať

poškriabať sa, poškrobať sa p. poškrabať sa

poškrabať, poškriabať ndk koho (na čom, s čím čo) škriabaním nechtami al. ostrým predmetom poraniť, podriapať, doškriabať: potom sme widely na Gurikowy Czertowy krw, na liczy bol posskrabany (LACLAVÁ 1596); wie-ly swedek, že Eva Chovan pana instanse Jacobuse Zaborszky gazdinu Catru z pričziny husete zabiteho rozčepčila a na hrdle posskrjabala (ZÁBORIE 1726); expungere cutem vel genas alicujus: s paznochtama ňečj twár posskrábati (KS 1763); Katerina Zabognikowa powedala, abich issgel, lebo že mnya posskrabe (ORLOVÉ 1763); -ovať ndk na povrchu škriabať, rozškravbovať: perfrico: posskrabugem, rozdrapugem; exuulcero: rozraňugem, ranu obnowugem, rozdrapugem, posskrabugem (KS 1763); poškrabať sa dk
1. nechtami al. ostrými predmetom sa poraniť: tenže I. replicuge, žeby newedel, abi geg (svokre) natolko ubližyl, než azda se sama I. niekde posskrabala, kdj tohože I. driapala (L. MIKULÁŠ 1689)
2. pošúchať si svrbiace miesto: zďe poškrábajíc sa, kďe ju aňi ňekúsalo (BR 1785); -ovať sa ndk chvíľami sa škrabať: neposskrabůgte se (RPM 1795)