Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poškrabať -e -ú, poškriabať -e -u dok.

1. pošúchať, potrieť (svrbiace miesto): p. si hlavu, p. sa za uchom, p. psa

2. škr(i)abaním poškodiť, podriapať: p. niekoho po tvári, p-né sklo

// poškrabať sa, poškriabať sa: p. sa na rukách (rozbitým sklom)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poškrabať ‑e ‑ú, poškriabať ‑e ‑u dok.; poškrabať sa, poškriabať sa

poškrabať -be -bú poškrab! -bal -búc -baný -banie, poškriabať -be -bu poškriab! -bal -buc -baný -banie dok.


poškrabať sa -be sa -bú sa poškrab sa! -bal sa -búc sa -baný -banie sa, poškriabať sa -be sa -bu sa poškriab sa! -bal sa -buc sa -baný -banie sa dok.

odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať zodrieť zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na bokuoškrieťzried. zdrieťexpr. oškúliťnár. expr.: doškúľať oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovanímotlačiť omäť omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si rukypoškrabať poškriabať ošúchať obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicuobdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromupoodierať pozodierať poobdierať pooškierať pootláčaťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

2. p. odrať 1


poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiť znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuť pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabať poškriabať podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodrať odrieť zodrať zodrieť oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchať ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiť oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvárdoškrabať doškriabať dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytokškrabnúť poškrabnúť zaškrabnúť drapnúť zadrapnúťhovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líceodrieť oškrieťexpr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožurozškrabať rozškriabať rozoškrieť rozškrieť rozodrieť rozdrieť rozodrať rozdrať odrať rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvipoodierať pooškieraťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)


poškriabať p. poškrabať


raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňať dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieť oškrieť poškrabať poškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviť dokrvaviť zakrvaviť zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapať rozškrabať rozškriabať rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiť skaličiť dokatovať zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámať dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poškrabať, -e, -ú i poškriabať, -e, -u dok. (koho, čo)

1. prejsť nechtami al. iným ostrým predmetom po pokožke (najmä pri svrbení): p. si hlavu nechtami; Poškrab ma na chrbte! — Jerguš ho (psa) poškrabal za ušami. (Ondr.); pren. expr. Poškrabte hocktorého takzvaného renegáta, nájdete zemka a Slováka (Vaj.) bližšie preskúmajte, vyšetrite.

2. škriabaním ostrým predmetom poškodiť, rozryť, poraniť na povrchu, doškriabať: p. niekomu ruky, p. sklo, nábytok; poškriabaný nos (Hruš.) Učňa po tvári poškriabal. (Taj.) Dajte pozor, aby vás (šíp) nepoškriabal. (Tim.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé); pren. expr. (zem) poškriabu naším dreveným pluhom (Kuk.) plytko, nedostatočne poorú

|| poškrabať sa i poškriabať sa

1. nechtami al. iným ostrým predmetom si prejsť po pokožke (najmä pri svrbení): p. sa na chrbte; Predseda sa poškrabal nechtami na zátylku. (Jes.) Pani Turčianska sa poškrabala v bielučkých vlasoch. (Jégé); p. sa za uchom, za ušami, i pren. prejav nepríjemného prekvapenia, zarazenia, rozpakov: Zamrzelo ho, až sa poškrabal za ušami. (Kuk.)

Kde koho svrbí, tam sa poškriabe (poškrabe) (prísl.) čo koho trápi, v tom si pomôže.

2. ostrým predmetom, škriabaním sa poraniť, poškodiť sa na povrchu: p. sa drôtom, tŕním, p. sa na tvári, na rukách


poškriabať, poškriabať sa p. poškrabať, poškrabať sa


škrabať, -e, -ú, -úci i škriabať, -e, -u, -úci nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) niečím ostrým (nechtami, pazúrmi ap.) po povrchu drieť, driapať: mača škriabe (Bedn.); žiletka škriabe (Tat.); Cítil, ako škrabú šedivé kostrnky. (Vaj.)

2. (koho, čo) niečím drsným po povrchu šúchať, trieť, škrabkať: (Môcik) škrabal si hlavu. (Taj.) Ticho narúšala krava, škrabúc si lalok. (Pláv.); pren. neos. škrabe (škriabe) ma v hrdle mám v hrdle nepríjemný, bolestivý pocit (obyč. sucha);

3. (čo, čo z čoho) nejakým ostrým predmetom odstraňovať povrchovú vrstvu z niečoho, zoškrabovať, olupovať: š. zemiaky, zeleninu; š. kôru zo stromov; š. z tanierov prischnuté zvyšky jedál; Škrabali sme nožom tuhé olovo, či v ňom pod povrchom nie je zlato. (Zúb.)

4. (čo do čoho, kam) ostrým predmetom (klincom, rydlom ap.) ryť, vyrývať do niečoho ryhy: š. ihlou čiary do asfaltovej vrstvy; Deti šindľovú dosku držali v ruke a klincom škrabali na ňu písmená. (Al.)

5. hovor. expr. písať (obyč. nepekne, nečitateľne): Gašpar opraví si brko, počne škrabať. (Ráz.) Kopytnický sedel za stolom a škriabal. (Vaj.)

6. hovor. expr. (čo komu) nasilu brať, driapať: š. niekomu niečo z rúk;

dok. k 1, 2 poškrabať, poškriabať, k 3 oškrabať, oškriabať, zoškrabať, zoškriabať, k 5 naškrabať, naškriabať, k 4, 6 vyškrabať, vyškriabať

|| škrabať sa i škriabať sa

1. trieť sa po povrchu niečím drsným, šúchať sa: š. sa za uchom, š. sa vo vlasoch, š. sa na (po) chrbte, na (po) prsiach;

2. expr. s námahou stúpať, postupovať, pohybovať sa smerom hore, driapať sa: š. sa na strom, š. sa hore kopcom, š. sa na skalu (po skalách); Tak sme sa škriabali na tú Maguru. (Pláv.); pren. expr. Učím mu syna, aby sa škriabal z triedy do triedy (Tomašč.) aby mohol postupovať do vyšších ročníkov. (Širanec) škriabal sa po zodratých chrbtoch dedinčanov vyššie (Jil.) zlepšoval si svoje postavenie na úkor dedinčanov.

3. hovor. expr. (odkiaľ, kam) schádzať, vychádzať (obyč. ťažko, s námahou); zliezať, vyliezať: (Pražeň) sa počal škriabať z lavice, že ide von z domu. (Tim.) Starý sa škriabal z pece ťažko vzdychajúc. (Min.);

dok. k 1 poškrabať sa, poškriabať sa, k 2, 3 vyškrabať sa, vyškriabať sa

poškrabať i poškriabať dok. (požgrapac, poškrajbac)
1. csl škrabaním poškodiť, podriapať (ostrým predmetom, nechtami, pazúrmi ap.): Pozriťe ako ma poškrábau̯ po tvári (Hor. Lehota DK); Ňech ca ňepoškrábe ten kocúrisko! (Ďurčiná ŽIL); Mačka me z pazdurami požgrapala po ruke (Spiš. Štvrtok LVO)
2. škriabaním očistiť povrch nádoby (od cesta, jedla, farby ap.), oškriabať: Ke_ca chľeba vibrau̯ na pľache, tak sa ešte korito poškrabalo (Devičie KRU)
3. modr zbaviť vinicu buriny a skypriť zem: A zase potom pokopat, poškrábat (Modra); Ket poškrábal poslední rás, dobrí vinohradníg za sebu zahrnul, uhrnul, zrovnal ze škrabákem (Blatné MOD)
4. expr. zle, nedbalo obrobiť rolu, nekvalitne poorať: Rúče ťi ňepoorie, aňi ňezabráňi, iba tak poškra̋be (Krivá DK); Ta ľem tak poškrabau̯, ta to ňepoorane (Bežovce SOB)
5. expr. popísať, počarbať: Dzeci poškrajbaľi s krejdu dom zvonka (Spiš. Štvrtok LVO)
6. gem expr. pokosiť, skosiť: Musím is tú lúšku poškra̋bat (Slavošovce ROŽ); Chot poškra̋bat to nákonše (Rochovce ROŽ)


poškrabať sa, poškrobať sa i poškriabať sa dok. (požgrabec śe)
1. csl pošúchať, potrieť (svrbiace miesto): Trocha sa poškräbau̯ po tvári, aľe potom šieu̯ (Krivá DK); Poškrábau̯ sa za uchom (Bánovce n. Bebr.); Ňevravel ňišt, ľen sa poškrobal po hlave (Rajec ŽIL); Choľem bi sce śe buľi poškrobaľi (Fintice PRE)
2. csl škriabaním al. ostrým predmetom sa poraniť, poškodiť sa na povrchu: Ve_ca ľen pozriťe, jäko sa f tom trňí poškra̋bau̯ (Krivá DK); Celí som sa poškrábal f tem búčí (Brvnište PB); Ňechuc na śverboritki, bo śe požgrapeš (Torysa SAB)


poškriabať p. poškrabať


poškriabať sa, poškrobať sa p. poškrabať sa

poškrabať, poškriabať ndk koho (na čom, s čím čo) škriabaním nechtami al. ostrým predmetom poraniť, podriapať, doškriabať: potom sme widely na Gurikowy Czertowy krw, na liczy bol posskrabany (LACLAVÁ 1596); wie-ly swedek, že Eva Chovan pana instanse Jacobuse Zaborszky gazdinu Catru z pričziny husete zabiteho rozčepčila a na hrdle posskrjabala (ZÁBORIE 1726); expungere cutem vel genas alicujus: s paznochtama ňečj twár posskrábati (KS 1763); Katerina Zabognikowa powedala, abich issgel, lebo že mnya posskrabe (ORLOVÉ 1763); -ovať ndk na povrchu škriabať, rozškravbovať: perfrico: posskrabugem, rozdrapugem; exuulcero: rozraňugem, ranu obnowugem, rozdrapugem, posskrabugem (KS 1763); poškrabať sa dk
1. nechtami al. ostrými predmetom sa poraniť: tenže I. replicuge, žeby newedel, abi geg (svokre) natolko ubližyl, než azda se sama I. niekde posskrabala, kdj tohože I. driapala (L. MIKULÁŠ 1689)
2. pošúchať si svrbiace miesto: zďe poškrábajíc sa, kďe ju aňi ňekúsalo (BR 1785); -ovať sa ndk chvíľami sa škrabať: neposskrabůgte se (RPM 1795)

sa poškriabal po hlave se gratta la tête

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu