nahradiť dok.
1. dať náhradu: n. škodu, stratený čas
2. dosadiť niekoho, niečo za niekoho, niečo, zastúpiť, vystriedať: n. chýbajúceho pracovníka, súčiastku; stroje n-li ľudí;
nedok. nahrádzať -a, nahradzovať
nahrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, nahradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.
nahradiť -dí -dia nahraď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo čím) ▶ upotrebiť, použiť na istý účel niečo s podobnými vlastnosťami namiesto niečoho iného, zameniť: n. maslo rastlinným tukom; vyrúbané stromy budú nahradené inými drevinami; Budem musieť veľa opravovať, krátiť, vynechať, nahradiť, zmeniť. [P. Štrelinger] 2. (čo) ▶ stať sa niečím nastupujúcim (často kvalitnejším, zdokonaleným) za niečo predchádzajúce, vystriedať: nahradia ropu biopalivá?; euro nahradilo korunu; digitálne vysielanie postupne nahradí doterajšie analógové; Vtedy propaganda úplne nahradila pravdu. [L. Kvasnička] 3. (čo (komu)) ▶ plniť funkciu niečoho; byť náhradou za niečo chýbajúce, kompenzovať, zastúpiť: po odstránení chorej obličky ponechaná oblička nahradí funkciu odstránenej; Či nie je mnoho takých, čo majú koníčka a ten im nahradí potešenie z práce? [R. Sloboda] 4. (komu čo (čím)) ▶ dať, poskytnúť niečo ako protihodnotu namiesto niečoho chýbajúceho, kompenzovať, vynahradiť: n. deťom domov; lásku, ktorú ste nedali svojim najbližším, nemožno ničím n.; kto mi nahradí stratený čas?; Odvtedy akoby chcel všetko zameškané nahradiť. [Ľ. Zúbek] 5. (čo) ▶ finančne odškodniť stratu, uhradiť, vyrovnať, zaplatiť: n. spôsobenú škodu; Vieš, akú škodu utrpela elektráreň odstavením kotla? Nikdy by si ju celú nenahradil. [L. Hagara] 6. (komu koho (v čom)) ▶ zastať niečie miesto v osobných vzťahoch, naplniť isté potreby namiesto niekoho: n. chlapcom otca; chýbaš mi, nikto mi ťa nemôže n.!; hľadá si ženu, ktorá by jeho malej dcérke nahradila matku; Otecko chce povedať, že musíš mať manžela, ktorý ti vo všetkom nahradí nás. [P. Ševčovič] 7. (koho) ▶ stať sa nástupcom niekoho; vykonať istú profesionálnu činnosť v zastúpení za niekoho, zastúpiť, vymeniť: dočasne n. zraneného hráča; nemohol by byť nahradený niekým iným?; Mladí na každom poste a vo všetkom nahradili starých. [V. Handzová]; Vy ho nahradíte, všetko prevezmete vy, len vy. [P. Kováčik]; Dovtedajšieho šéfa nadnárodnej západnej firmy má nahradiť niekto iný. [N. Tanská] ▷ nedok. ↗ nahrádzať, nahradzovať
nahrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, nahradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo čím) ▶ upotrebúvať, používať na istý účel niečo s podobnými vlastnosťami namiesto niečoho iného, zamieňať: n. cukor umelými sladidlami; ak liek nezaberá, nahrádza sa iným liekom; nahrádzajte igelitky látkovými taškami, sú ekologickejšie; gesto v nemom filme nahradzovalo reč; Slovíčka, na ktoré si akurát nevedel spomenúť, nahradzoval anglickými ekvivalentmi. [D. D. Fabian] □ lingv. nahrádzanie hlások, hláskových skupín zámena, náhrada cudzej hlásky domácou hláskou, substitúcia 2. (čo) ▶ stávať sa niečím nastupujúcim (obyč. kvalitnejším, zdokonaleným al. dostupnejším) za niečo predchádzajúce, striedať: platobné karty začínajú n. hotovosť; nový systém postupne nahrádza starý; kožu ako výrobný materiál nahrádzajú umelé materiály; stroje pri výrobných činnostiach postupne nahradzujú ľudí ľudskú pracovnú silu; tradičný obchod je nahrádzaný pohodlnejším nákupom cez internet 3. (čo (komu)) ▶ plniť funkciu niečoho; slúžiť za niečo chýbajúce, kompenzovať, zastupovať: dialýza pacientovi čiastočne nahrádza funkciu obličiek; príspevok v hmotnej núdzi sčasti nahradzuje stratu príjmu; Nemôžeme nahrádzať prokuratúru. [Ľ. Jurík]; Kino mu čoraz väčšmi nahradzovalo domov, z ktorého utekal. [J. Lenčo] 4. (komu čo (čím)) ▶ dávať, poskytovať niečo ako protihodnotu namiesto niečoho chýbajúceho, kompenzovať, vynahrádzať: nahradzuje deťom nedostatok lásky peniazmi; čím si nahrádzate nedostatok pohybu? 5. (čo) ▶ finančne odškodňovať stratu, hradiť, platiť, uhrádzať, vyrovnávať: n. škodu; n. zamestnancovi straty na zárobku; nahradzovanie ušlého zisku; Veď sa nebudeš rehotať, keď ti to dajú nahrádzať. [P. Hrúz] 6. (komu koho) ▶ zastávať niečie miesto v osobných vzťahoch, napĺňať isté potreby namiesto niekoho chýbajúceho: starší brat jej nahrádza otca; po rozvode deťom nahrádzala, nahradzovala matku; Veľmi rada mám deti a moji pacienti mi ich nahrádzajú. [B. Poliaková] 7. (koho) ▶ stávať sa nástupcom niekoho iného; vykonávať istú profesionálnu činnosť v zastúpení za niekoho, zastupovať: n. odchádzajúcich zamestnancov; Už nahrádzal aj pôrodnú babicu, a to priam v kúte krytu. [Š. Žáry] ▷ dok. ↗ nahradiť
kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipom • vyrovnávať • nahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi
vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva
2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami
3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie
nahradiť, -í, -ia dok.
1. (komu čo) vyrovnať, zaplatiť škodu, stratu (najmä hmotnú): n. niekomu škodu;
2. (koho, čo) zastúpiť, vystriedať, vymeniť: A ktorýže nepriateľ by nahradil gazdu? (Hor.); n. zlú súčiastku;
nedok. nahrádzať, -a, -ajú i nahradzovať, -uje, -ujú
nahrádzať, nahradzovať p. nahradiť
nahrádzať i nahradzovať nedok. dávať ako náhradu: Ked nebolo sušeních slivég do polévki, nahrádzali zme íh ze slivkovím lekvarom (Malženice HLO); nahrádzať (Mošovce MAR, Bobrovec LM); nahradzuvať (Hor. Lehota DK)
nahradiť, nahrazdiť dk 1. čo (čím) poskytnúť náhradu za niečo, vynahradiť niečo: (Juraj úradníkovi) gedine praczy a daremj vtraty nahradj (TRENČÍN 1564); aby on tu sskodu (na obilí) gjm nahradyl (peniazmi) (RUŽOMBEROK 1600); co pak (z humna, chyže, placu) popalili, zhubili aneb odpredalj, to zebi bilo redintegrowane aneb z penezmi nahrazene (KRUPINA 1683); damnum compensare: sskodu nahraditi (WU 1750); compensativus: čo sa nahrázdit aneb odplatit má (KS 1763) 2. čo (komu, čím) napraviť, odčiniť niečo; vrátiť česť, obyč. odprosením: nalehagi, aby gi pocztiwost nahradila odprosowanym (TRENČÍN 1589- 1600); aby mne on mogu poctywost y pohanbeny nahradil (D. STREHOVÁ 1600); pro ten wistupek ma pocztiwj czech masarsky fl 12 dolu položitj a tomu včznowj Waczlawowi poctiwost hnedkj nahraditi (ZVOLEN 1642); z poniženym hrychúw swych zeznánym nahrady se, čokolwek na skrússenosty by chybalo (PeP 1770); nahrad, czo sy komu ukriwdil (SQ 1781) 3. čo s čím zameniť, vymeniť, vystriedať; odplatiť niečo niečím: dobroďeni z dobroďenim má sa nahraďiťi (GV 1755); connectere aliqvam infamiam: negakú blázniwost z ginssú blázniwosťu nahrázditi (KS 1763); nechcel zlé ze zlým nahrádit (PrW 1780); nahrádzať, nahradzovať [-(d)zo-, -žo-], nahrazďovať ndk 1. k 1: (mlynár) powinen bude sskodu nahrazowaty (TRENČÍN 1663); czo bi mela (sestra) gemu (Eliášovi za opravu gruntu) nahraczat, nadepsaneg sestre sweg odpustel (ŽILINA 1699); recompenso: nahrázďugem (KS 1763); 2. k 3: dary nahraczowaty darmy (KoB 1666); (krv) se obnowuge, trunkem wina nahražuge (MBF 1721); mestečko muselo (rozkopané role) meskimj zemamy nahradzat (S. ĽUPČA 1747) 3. čo s čím dopĺňať na pôvodný stav; vymieňať jedno druhým: succenturio: húffny počet s nyma doplňugem, nahrázďugem; suppleo: nahrazďugem, doplňugem, na to mjsto ginssy kladem, dokládám (KS 1763)