Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

perepúť -e ž. pejor. skupina, banda: prišiel i s celou p-ou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
perepúť ‑e ž.

perepúť -te ž. expr.

perepúť -te ž.maď.expr. ▶ väčšia skupina ľudí: p. detí, dospelých; nakŕmiť p. vnúčat; prišiel aj s celou perepúťou; na chate sa zišla početná p.; Stoklíková a jej perepúť sa predierali do správneho vlaku. [Z. Mojžišová]; Pytačky sa začínali návštevou mladuchinho domu. Mladého zaťa sprevádzala perepúť kamarátov. [J. Fekete]

-úť/162806±19 5.94: substantíva ž. N sg. 1262 púť/1240 perepúť/20 (1/2)

-úť/162806±19: substantíva ž. A sg. 1380 púť/1358 perepúť/22

banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveď cháska zberba čvarga perepúť chamraď zlezba zlezeň brandža chrapač hyd žobrotaexpr.: čeliadka pliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagáž svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: horda svorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledač žobrač všivač holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

2. p. kapela


perepúť p. skupina 2, banda 1


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolóna konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromada kopa kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatrieda vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletón pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: banda grupa perepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

perepúť, -te ž. hovor. pejor. skupina živých tvorov, háveď, čeliadka, banda, zberba: Malý dvorec bol predsa len pritesný toľkej perepúti. (Kuk.); vyhodiť dakoho i s celou p-ou so všetkým

parapúď p. perepúť2


perepúť1 i perepuťa1 ž. hromad.
1. pejor. skupina osôb s negatívnymi vlastnosťami, zberba, háveď: S takó perepúťó si niž neporadžíš (Mokrá Lúka REV)
2. čiast. strsl a zsl, vsl expr. väčšie množstvo osôb (príbuzných, detí ap.), čeliadka: S caló perepúťó prišól domó (Revúca); To dá roboti, tolkéj perepúťi variť! (Golianovo NIT); Ňeľemže ona prišla, aľe zo sebu pricahla calu svoju perepuťu, muža, dzeci i staru babu (Štefanovce SAB); Prikocila śe tu s calu perepuťu (Dl. Lúka BAR)
F. to ňevidzela aňi perepuťa, co tote dzeci robia! (Petrovany PRE) - je to neslýchané

perepúť2 i perepuťa2 ž. (parapúď, pereput)
1. šar expr. označenie neurčitej zlej sily (výraz používaný v nadávkach), čert, parom, fras: Ic, ti perepuťo jedna! (Torysa SAB)
L. idz do perepuťe (Sveržov BAR) - choď preč!
2. expr. zbytočná bezcenná vec, krám, haraburda ap.: Nahaj tak tú parapúď a poď, hen najďeme inakšie (Chlebnice DK); Chodzjake perepuťe mi tu nanośiš (Petrovany PRE); perepúť (Koniarovce TOP); pereput (Slov. Ľupča BB)

perepúť1 i perepuťa1 ž. hromad.
1. pejor. skupina osôb s negatívnymi vlastnosťami, zberba, háveď: S takó perepúťó si niž neporadžíš (Mokrá Lúka REV)
2. čiast. strsl a zsl, vsl expr. väčšie množstvo osôb (príbuzných, detí ap.), čeliadka: S caló perepúťó prišól domó (Revúca); To dá roboti, tolkéj perepúťi variť! (Golianovo NIT); Ňeľemže ona prišla, aľe zo sebu pricahla calu svoju perepuťu, muža, dzeci i staru babu (Štefanovce SAB); Prikocila śe tu s calu perepuťu (Dl. Lúka BAR)
F. to ňevidzela aňi perepuťa, co tote dzeci robia! (Petrovany PRE) - je to neslýchané

perepúť2 i perepuťa2 ž. (parapúď, pereput)
1. šar expr. označenie neurčitej zlej sily (výraz používaný v nadávkach), čert, parom, fras: Ic, ti perepuťo jedna! (Torysa SAB)
L. idz do perepuťe (Sveržov BAR) - choď preč!
2. expr. zbytočná bezcenná vec, krám, haraburda ap.: Nahaj tak tú parapúď a poď, hen najďeme inakšie (Chlebnice DK); Chodzjake perepuťe mi tu nanośiš (Petrovany PRE); perepúť (Koniarovce TOP); pereput (Slov. Ľupča BB)

perepúť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) perepúť
G (bez) perepúte
D (k) perepúti
A (vidím) perepúť
L (o) perepúti
I (s) perepúťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) perepúte
G (bez) perepútí
D (k) perepúťam
A (vidím) perepúte
L (o) perepúťach
I (s) perepúťami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu