okolitý príd. kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: o-é vrchy, dediny, predmety, o. svet
okolitý -tá -té príd.
okolitý -tá -té príd. ▶ nachádzajúci sa v blízkosti, v okolí: okolité lesy, dediny; vplyv okolitého prostredia; spoznávať okolité krajiny; pozorovať okolitú prírodu; teplota okolitého vzduchu je nízka; Celý okolitý svet je už ponorený do tmy, len nad cintorínom sa vznáša, kolíše a bliká ružová žiara. [K. Jarunková]
okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho al. v blízkosti niečoho • zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svet • susedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupy • blízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmety • vonkajší: vonkajší svet
okolitý príd. vyskytujúci sa, nachádzajúci sa na blízkom okolí, okolný: o-é dediny, mestá, štáty, o-é vrchy, lesy, kopce; o. kraj; o-í obyvatelia
okolitý i okolný príd. vyskytujúci sa na okolí, v blízkej oblasti: A okoľite opce ňepatriľi po_ten zakon, te sa ňemohľi f plaťeňictve vivijať (Bobrov NÁM); tiäto okolniä dedžini (Drienčany RS); okolité opce (V. Bielice TOP) L. okolní notár (Prievidza) - zastar. ktorý má na starosti obvod, obvodný
okolný p. okolitý
okolitý príd kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: na most, ktery predtym okolite osady nam pomahali spravovat (MARTIN 1689 LP); chalupniczy Klyesstinczy tam blizo bidlyczy z okolytich dedin statek na passu brawaly (KLIEŠTINA 1718); s teg pričyny, že temer wssade okolyte czuczge zeme a zahrady gsu; bez sskody okolytych zemy a obecznych passgenok zaugatya nemuže byty (PALÚDZKA 1734); pre potrebu pansku tez z ginich miesto w okolitych susednich stolicach, kde je wina kupa, dowažame (BADÍN 1770); zwolaňj take gsu negmudregssj lide z okolitjch narodu (PT 1796)