Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

miesto¹ -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

na mieste → namieste

● → teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; → prešľapovať na m-e;

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

● → teplé m.

miesto²

I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno; prišiel m. mňa

II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval; m. aby sa učil, išiel do kina

miesto aby spoj. podraďovacia

miesto -ta miest s.

miesto predl. s G

miesto toho, aby spoj. podraďovacia

miesto¹ -ta miest s. 1. ▶ vymedzený voľný priestor, na ktorom sa niečo nachádza, kde sa niečo deje al. koná; časť priestoru, ktorý je na niečo určený al. je na niečo vhodný: odľahlé, opustené m.; verejne prístupné m.; m. platenia, platobné m.; stavebné m.; hrobové m.; pietne miesta; vyhradené miesta na parkovanie, parkovacie m.; m. nešťastia; stáť na vyvýšenom mieste; čakať na dohovorenom mieste; mať málo miesta; nie je tu kúsok voľného miesta; pre nás troch je tu miesta dosť; zlodeja prichytili na mieste činu; mladý muž na mieste nehody zraneniam podľahol; všetko je na svojom mieste tam, kde má byť; uložiť, vrátiť veci na m. tam, kam patria; parkovať na zakázanom mieste; pohnúť sa z miesta ↗ i fraz.; sme na mieste v cieli; navštíviť miesta svojej mladosti; jeho obľúbeným miestom bol les; Vtedy ešte netušil, že onedlho sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič] □ lingv. príslovkové určenie miesta rozvíjací vetný člen bližšie určujúci, kde sa dej odohral al. odohráva; mat. geometrické miesto bodov množina všetkých bodov vyhovujúcich daným podmienkam; šport. skok z miesta skok vykonaný odrazom znožmo bez rozbehu; skok do diaľky z miesta skok odrazom znožmo z mierne rozkročného podrepu bez rozbehu
2. admin. ▶ územnosprávna jednotka, mesto, obec: m. narodenia; m. trvalého bydliska; zaslať tovar na m. určenia
3. ▶ priestor, ktorý je určený obyč. na sedenie (v divadle, dopravnom prostriedku, miestnosti a pod.): voľné, neobsadené m. v hľadisku; miesta na sedenie, na státie; m. pri okne, pri stole; zaujmite svoje miesta! sadnite si; uvoľniť m. staršej panej; vymenili si miesta; sála bola obsadená, vypredaná do posledného miesta; Obsadili všetky stoličky, ba aj lavicu, a ešte sa všetkým neušlo miesto. [V. Šikula]; Nech si sadol kdekoľvek, najskôr si miesto oprášil vreckovkou. [P. Bunčák]; Martin mu urobil miesto vedľa seba na lavici, práve proti gazdom. [J. Jonáš] □ čestné miesto a) vyhradené pre čestných hostí b) určené na poctu, na počesť niekoho
4. ▶ menšia plocha, menší priestor, úsek, bod ako časť celku: vyholené m. na temene hlavy; vypálené m. na koberci; boľavé m. ↗ i fraz.; lesklé m. na tkanine; napadnuté miesta na rastline; vyznačiť chybné miesta v rukopise; upozorniť na dve miesta v citovanom článku; m. poranenia opuchlo; Platňa sa na poškodenom mieste krúti večne dokola. [LT 1998]
5. ▶ umiestnenie, postavenie v nejakom poradí: obsadiť prvé, medailové m.; skončiť až na štvrtom mieste; zaradiť sa na čelné m. v rebríčku; posunul sa z desiateho miesta v tabuľke na piate; boj o druhé postupové m. □ mat. desatinné miesto poradie číslic v zápise čísla po desatinnej čiarke
6. ▶ pravidelná práca za mzdu, zamestnanie; postavenie v zamestnaní, funkcia: informácie o pracovných miestach; hľadať si m.; byť bez miesta byť nezamestnaný; stratiť m.; nastúpiť na nové m.; bojí sa o svoje m.; ponúkli jej m. hlavnej redaktorky; systematizované m. zaradené do súhrnu stálych miest podľa systemizácie; nehodí sa na vedúce m.; Rozhodol som sa usadiť tu natrvalo a prijať miesto kustóda. [J. Johanides]
7. (i v čom; medzi kým, medzi čím) ▶ postavenie, umiestnenie niekoho, niečoho v nejakom celku so zreteľom na význam, vplyv, úlohu: m. ženy v spoločnosti; m. spisovateľa vo svetovej literatúre; zaujať vedúce m. na trhu s cukrovinkami; v jeho tvorbe patrí básni čestné m.; medzi filozofmi mu patrí popredné, privilegované m.; každý si hľadá svoje m. v živote; román obsadil popredné miesto medzi bestsellermi
8. obyč. pl. miesta i admin. ▶ oprávnený orgán, rozhodujúci činiteľ, autorita: obrátiť sa na vyššie miesta; podať žiadosť, sťažnosť na kompetentné miesta; Najvyššie miesta sa vyslovili už o tejto veci kladne. [Ľ. Zúbek]; Na váš neohrozený postoj upozorním príslušné miesta. [R. Jašík]
◘ fraz. biele miesta a) objekty, situácie, udalosti a pod., o ktorých chýbajú nejaké informácie b) nepreskúmané oblasti; boľavé miesto téma, ktorá je pre niekoho nepríjemná, citlivá; byť na svojom mieste plniť si svoje povinnosti; [byť] na vašom mieste [, by som to nerobil] keby som bol vo vašej situácii, vo vašom postavení (nepostupoval by som tak ako vy), byť vami (nerobil by som to); čestné druhé, tretie miesto popredné umiestnenie, ale nie prvé; [dávať, klásť niečo] na prvé miesto stavať niečo do popredia, do centra záujmu, pozornosti; dotknúť sa citlivého miesta pripomenúť niekomu niečo nepríjemné, delikátne; hluché miesto slabšia, menej obsažná časť (textu, relácie a pod.); chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste a) muž, ako má byť, statočný muž b) schopný človek v správnej funkcii; mať dušu/srdce na mieste uspokojiť sa, byť spokojný, vyrovnaný; mať hlavu na [svojom/správnom] mieste byť múdry, rozvážny; mať srdce na pravom mieste byť šľachetný, ľudský; mať svoje miesto niekde čosi znamenať, byť významný, dôležitý; miesto by mu ofúkali al. miesto mu ofukujú veľmi si ho ctia, prehnane sa oňho starajú; miesto posledného odpočinku cintorín, hrob; kniž. na tvári miesta priamo na mieste; nech sa na mieste prepadnem! zaverenie sa na potvrdenie svojho slova, veru, veruže, dozaista; nemať nikde miesta byť nepokojný, znepokojovať sa; nenájsť si/nenachádzať si miesta/miesto byť, bývať nespokojný, nevedieť, čo robiť; neobsedí na jednom mieste a) nevydrží byť niekde b) (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; pohnúť sa z miesta napredovať; prešľapovať na [jednom] mieste nevyvíjať sa, stagnovať, zaostávať; slabé miesto a) nevýhoda, nedostatky b) slabá stránka, slabina; teplé miesto a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie; tu nemáš viac miesta! al. pre teba tu niet miesta! nepatríš sem, nemáš sem chodiť; [udržať si, vybojovať si, mať svoje] miesto pod slnkom udržať si, vybojovať si, mať spoločenské postavenie, uplatnenie; výčitky/námietky nie sú na mieste nesúhlasné stanoviská nie sú primerané, opodstatnené; zasiahnuť niekoho na citlivom/najcitlivejšom mieste a) nepríjemne, nemilo niekoho niečím prekvapiť b) ublížiť niekomu
▷ miestečko [-ť-], miestočko -ka -čiek s. zdrob. expr. k 1, 3, 4, 6: m. na prenocovanie; sála bola nabitá do posledného miestočka; Preliezol som ohradu a pod stromami som si našiel útulné miestečko. [R. Moric]; Nájdeme pre vás miestočko v oddelení. [KŽ 1956] ◘ fraz. teplé miestečko, miestočko a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie ▷ na mieste ↗ namieste

miesto² predl. s G ▶ vyjadruje vzťah zástupnosti, výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, v mene koho, čoho; syn. namiesto¹: urobila to m. mňa; odpovedal m. manželky; mala tam ísť m. sestry; piť m. vody víno; A ty máš miesto auta kolieskové korčule. [L. Ťažký] ◘ fraz. mať miesto krvi cmar/vodu byť bez temperamentu

miesto³ spoj. podraďovacia ako súčasť dvojslovných a viacslovných spojok miesto aby, miesto toho, aby ▶ uvádza vedľajšiu vetu vyjadrujúcu skutočnosť, ktorá sa mala stať, ale bola nahradená inou; syn. namiesto²: m. aby ich to zblížilo, ešte viac sa odcudzili; m. aby začal od začiatku, začína od konca; m. toho, aby jej pomohla, nečinne sa prizerala; m. toho, aby dačo múdreho povedali, iba lamentovali a bedákali

dejisko priestor, v ktorom sa odohráva nejaký významný dej • miesto: dejisko, miesto významných udalostí • kniž. javisko: javisko bojov

funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa • úrad: vzdať sa svojho úradu • postavenie: mať vysoké postavenie • úloha: mať vedúcu úlohu • miesto: dostal zodpovedné miesto • kniž. post: post ministra

2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia • úloha • poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy • význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť • platnosť: ekonomická platnosť mzdy • kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

3. p. chod 2, činnosť 2

miesto¹ 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít

2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacu • kniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť

3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2

miesto² p. namiesto, za 4

namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti • miesto: prišiel namiesto, miesto brata • za (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráča • v mene • zastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkých • odb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky

orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa

zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: hľadať si živobytie • práca • robota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z roboty • miesto: byť bez miesta • živnosť: krajčírska, stolárska živnosť • hovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • práca: išiel za svojou prácou • robota: rybačka je jeho najmilšia robota

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

miesto¹, -a, miest str.

1. plocha al. časť priestoru, na ktorej možno niečo umiestniť al. kde sa niečo deje: dobre viditeľné, od vetra chránené, označené m.; obľúbené m. v hore, na brehu rieky; m. nehody, pretekov, m. činu; m. na dom, na včelín pozemok; stáť na m-e, nehýbať sa z m-a; byť na m-e pri cieli; uložiť veci na m. kde patria; šetriť m-om dobre využiť každú plochu

● nemať m-a ani pokoja nikde neobstáť, byť nepokojný; to je jeho slabé, chúlostivé, citlivé, boľavé m. v tej veci je slabý, chúlostivý, citlivý; venoval m. niečomu zaoberať sa tým;

2. presne vymedzený priestor, ktorý môže niekto zaujať, obyč. sedadlo, skupina sedadiel: mať stále m. v divadle; predstavenie vypredané do posledného m-a; lístok na prvé, druhé m.; m. na sedenie, na státie; zaujať m. sadnúť si

● nájsť si všade m. vedieť sa vhodne začleniť do prostredia; dávať, klásť niečo na prvé m. najviac zdôrazňovať; hovor. ofúkať niekomu m. (na ktoré si má sadnúť) prijať ho s veľkou, nadmernou pozornosťou; ty tu nemáš m-a, pre teba tu niet m-a nepatríš sem;

3. osada, mesto, štát ako dejisko nejakej udalosti: m. narodenia, m. pobytu; výletné, kúpeľné m.;

4. časť nejakého celku, na ktorú sa upozorňuje: dôležité m. v liste, závažné m. v článku; interpolované m.; chybné m. (napr. na látke, v knihe);

5. postavenie, zamestnanie, funkcia, umiestnenie: vedúce, zodpovedné, podradné m.; systemizované m.; učiteľské m., m. v administratíve; pren. hovor. teplé m. o zaistenom postavení; nájsť niekomu m.; prijať m. (napr. účtovníka); odstúpiť zo svojho m-a al. niekomu svoje m.; mat. desatinné m. umiestenie čísla vpravo od desatinnej čiarky

● niečo je, nie je na m-e je, nie je odôvodnené, opodstatnené; byť na pravom mieste dobre zastávať zverené úlohy; to je chlap na m-e a) silný, zdravý, schopný človek; b) o čestnom, charakternom človekovi;

6. obyč. v mn. č. úrad, inštitúcia: kompetentné, úradné m-a; vysoké, štátne m-a;

miestečko, -a, -čiek, zried. i miestko, -a, -tok str. zdrob. expr.

● nájsť si, mať teplé miestečko dobré, výhodné zamestnanie

miesto²

I. spoj.

1. vyjadruje náhraduočakávanej okolnosti inou okolnosťou, v ktorej sa dej uskutoční: Miesto do Ameriky pôjdeme my zajtra pozrieť pod Kopičiu hlavu. (Kuk.)

2. v spojovacích výrazoch miesto aby; miesto toho, aby; miesto toho, že by vyjadruje náhradu deja vysloveného hlavnou vetou dejom vysloveným vedľajšou vetou: Miesto aby sa tešili, žičili — závidia ti každú tú handričku. (Kuk.) Či by sa tebe páčilo, keby ti nevesta ráno, miesto toho, aby šla na trávu, zastala pred zrkadlo hlavu naprávať? (Tim.) Vidíš, vidíš — špatne si sa mu odslúžila za ten cukrík, čo tebe doniesol miesto toho, že by ho sám bol zjedol. (Šolt.)

II. predl. s 2. p. výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, namiesto: Choď ty miesto otca! (Vaj.)

meňsco p. miesto

mesco p. miesto

mesto p. miesto

miestečko p. miesto

miesto predl. i spoj. (mesto)
I. predl. s G namiesto: Mesto ťeba do roboti pójďem já (Bánovce n. Bebr.); Mesto mňa išla žena (Prosné PB); To ja mľiko ňepiju mesto vodi (Sobrance)
II. spoj. podraď. vyjadruje prípustkový vzťah, náhradu očakávanej okolnosti inou okolnosťou, v ktorej sa dej uskutoční: A mláďencovi roďiča̋ fše mesto toho, abi ho ra̋dňe viobracali, mu ešťe stranu chiťiľi (Žaškov DK); Mesto teho, co bi śme ho buli privitaľi, ta mi šicke popod lauki (Sokoľ KOŠ)

miesto s. (mesto, mesco, meňsco)
1. csl vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; plocha al. časť priestoru: Toruosi (dieťa) bolo takuo ždi, taká varecha, ňeopseďelo na jednom mesťe (Žaškov DK); To mesto sa pozametalo a ňiekto ho aj vimazau̯ kravienkami (Lišov KRU); Prídem na miésto a koho vidzím pri pni, jenného adjunkta (Dobrá Voda PIE); Daco vezňe a ňeda na mesco (Fintice PRE); Zrub mi meňsco, ta sebe sadnu ku tebe (Dl. Lúka BAR)
F. chlab na miesťe (Rim. Píla RS) - správny, ako má byť; maď hlavu na svojom mesťe (Rim. Píla RS) - byť rozumný; maď dušu na miesťe (Mošovce MAR) - byť spokojný; ma_crco na mesťe (Rim. Píla RS) - byť odvážny al. dobrý človek; ma_céri na místo (Modranka TRN) - na vydaj; chodzi z mesca na mesco (V. Šariš PRE) - nikde neposedí, chodí sem-tam
2. vymedzený priestor ako časť celku: Priviklo nám ťelo, že nám aňi lem ňezapuchlo to mesto, ďe nás čela pichla (Čelovce MK); To sa má priložiď na handru a obložiť to zapálené miésto (Chocholná TRČ); A ňeukušil (pes) na takim dajakim mescu za ruku abo za nohu, aľe na tvare (Brezina TRB)
3. zamestnanie; postavenie v zamestnaní: Toto mesto si držím, dobre sa mi tu pracuje (Čičmany ŽIL); Tí mali naozaj dobré místo! (Ivanka p. Dun. BRA); Ma dobre mesco, ľen naj śe dobre trime (Sveržov BAR); Sin je na novim mescu (Studenec LVO)
F. ostav bez místa (Lukáčovce HLO) - nezamestnaný
4. inštitúcia, podnik: Ke_dzme prišli do Prešporka, po místah zme to porozvážali, penáze nán dali (Ružindol TRN); miestečko s. zdrob. expr. k 1: Šak son viďela, že ňiďe ňebolo svetélko, len na tom malom méstečku (Lapáš NIT); místečko (Lukáčovce HLO)

miesto [m(i)e-, mí-] s
1. plocha al. časť priestoru, na ktorej niečo je, koná sa al. kde niečo môže byť, konať sa; priestor, kt. niekto zaujíma, kt. je nejako určený, vymedzený: na tem mistie, kde se ta sskoda stala (ŽK 1473); Ambroz slibowal gemu (Andrášovi Slenčenskému), ze chce geho obhagowati na kazdem mystie (P. ĽUPČA 1560) všade; plec aneb mjsto, na kterem sedj Mychal Noha; ranenich od mista bitky odwezli (RUŽOMBEROK 1599; 1605); položil pantok na mysto (BRATISLAVA 1681) kam patrí; oleg wlož na teple miesto (RT 17. st); transmitto: z mjsta na mjsto odsylám (KS 1763) premiestňujem; okolo takowich mescoch se zbugnici častegssy pretrimugu (HRANOVNICA 1782); z velkú chvatnosťú prisedali k stolum, kde sa kemu místo ucházilo (BR 1785);
x. pren dobre mjsta nezahral a giž odessel (SiN 1678) chvíľu, krátko pobudol
L. božie m. kostol: tebe, knezye, prosym na bozym myescze (MPS 1777); krstiteľné m. krstiteľnica: w chráme krstidelne misto z mrežu bylo obhrazene (KrP 1760); zboynyka wiweze na mysto poprawnij (ŽILINA 1610) popravisko; aviarium: kletka, ptáčné mjsto (AP 1769) klietka
F. na m-e hneď, okamžite: pany hnedky tam na miste krywdu naprawily (P. ĽUPČA 1592); Ssteffan Syranczin snad by ho (Fila Bátovského) bil tam na mieste zabel (DOBRAŠOV 1643); (ne)mať m., m-a niekde (ne)patriť, (ne)hodiť sa niekde, byť (ne)vítaný: pokora v dwora twá neměla mýsta (CC 1655); ktery nemely misto pry stole, mladenczom, lovassom, koczissom, muzikantom minulo d 45 (ŽILINA 1700-02); má tu misto šťedrosť a hosťinstvý (BR 1785); pakli jsi kdo nepozvaný, nepristupuj k hodování, bys’ nemel misto za dverami (PV 18. st) aby ťa nevyhodili; byť na m-e byť odôvodnený, opodstatnený: gedneg y druheg stranki poctiwost abi na miste bila (Z. PODHRADIE 1630); mať, nájsť m. u koho nájsť porozumenie, pochopenie u niekoho: verime, že naša prosba sve misto bude miti u Vašich Slovutnych Opatrnostiech; dufam, že tato ma pokorna prosba u vašich urozenych panuv misto najde (HLINÍK 1628 RaT); nemôcť si nájsť m. nemôcť sa uspokojiť: lyedwo csekam, anyi messta ssi nagsscz nyemusem, cso o tebe rozmisslugem (LEVOČA 1748); dať m. komu, čomu venovať príslušnú pozornosť niekomu, niečomu: (Boh) dawal diwi wsselike, aby y diwnemu zgewenj Messiassowemu lide dali mjsto (LKa 1736); prozbě geho dal sem mjsto (StN 1785) vypočul som ju; nenadale prjpadkj žeby bily, dawam mjsto (KoB 1666) pripúšťam; priviesť k m-u čo uviesť niečo na pravú mieru, dať do poriadku: kdyz nasse wiecy k mistu prziwedeny budu (KEŽMAROK 15. st); bohowe nassj nam k mjstu priwesti toto mesto pomohli (HL 17. st); nahnať do tesného m-a koho vohnať do úzkych, dostať do nepríjemnej situácie niekoho: gestly kdo do tesneho mjsta nahnan bjwa, giž gest po nem (KoB 1666); ofúkať m. komu prijať niekoho s mimoriadnou pozornosťou, úctou: (kňazi) kdiz k ním (patrónom) prichádzajú, místa jím ňeveďá dostatečně ofúkati (BR 1785); taka skala neobrasta, ktera často menj mjsta (Se 18. st) kto si nemôže nikde zvyknúť, málokde vydrží
2. vymedzený priestor ako časť, diel nej. celku: Girik Huser pred prawom vkazowal mesta černe na ruce (TOPOĽČANY 1554); Pysmo swate wisswecžuge o tom na mnoha mestiech (BAg 1585); to mysto sadlem pomazaty (HL 17. st)
F. nenechať (žiadneho) m-a (zdravého) na kom veľmi surovo niekoho zbiť, dobiť, doráňať: žide bezbožny a ukrutny newineho beranka K. tak zmučily, že any mista zdraweho na nem nenechaly (KP 18. st); porúbali, posekali, místa na nem (milom) nenechali (PV 18. st)
3. osada, mesto, štát ako dejisko nej. udalosti: (Jozef) gest Uher, ale z newedomeho mista zrodeni (PUKANEC 1788); (provincie) Bretagn, Normandia, Picardia k tomu. Tri pak zadržugj mjsto to prostredni, Franciae, Orleans a Lion (KCS 18. st)
4. s radovou čísl. postavenie v nej. rade, umiestnenie v poradí: starssy maji podle prawa na prwnegssy mysto sedaty (L. TRNOVEC 1609); on opet w druhem mistie pjsse, že se na doliewku mjnulo okov 25 (s. l. 1616) inde; wira prwni misto drži (TC 1631)
5. postavenie, zamestnanie, funkcia, zastúpenie: ted k Wassy Milosti posielam na mem miestie sluzebnika sweho (NAJBACH 1460 E) za seba: byl zde pan Kasspar na mystie Geg Milostj kniežnj (ŽILINA 1585) v jej zastúpení; predložené syrotj pod mau ochranu do konce držety nemužem, než gako se bude W. Welikomožnostiam libity, kde chce nech podegu a gim miesto zaopatria (SUČANY 1712); competitor: který negaký urad, mjsto pohledáwá (WU 1750); ty Pane, ukaz, kterého sy wywolil s tychto dwúch gedného, aby prigal mjsto posluhowáňá (KB 1756); senaturio: po radnjm mjstě dychtjm (CL 1777); -ny, -ový príd
1. k 1: místových peněz f 10 platiti podlužen jest (ORAVA 1614) za pozemok; localis: mjstny, k mjstu náležity (KS 1763)
2. týkajúci sa miesta ako vymedzenej menšej oblasti, napr. mesta, obce ap.: (Priamos) zwolal mistnych kamennjku (HI 18. st); -ne prísl k 1: localiter: mjstňe (KS 1763); -ečko, -ko dem k 1: nenj žádného mjstečka pokogného (MaK 1749); theatridium: mjstečko k diwadlu (KS 1763); loculus: mjstko (GrP 1771); k 3: (slimáci) čierne miestečka na swych domčekuw (!) magi (RT 17. st); hilum: na bobu male černe mistka (HD 1706-07)
F. na celem geho tele negswetegsem (Kristovom) nebolo mistecka zdraweho (SlK 1766-80) neporaneného, celý bol dobitý, doráňaný

miesto [m(i)e-, mí-] predl s G vyj. výmenu, náhradu, zámenu, zastúpenie za niekoho, za niečo, namiesto niekoho, niečoho: Zander na tu wognu ostawil gest bil Petrasse, bratrza sweho miesto sebie na haiptmanstwy (ŽK 1453); przihnal Yozeff dwa woly Stankowy misto konie (OPATOVCE 1573); mysto chleba popel puhý gýdam (CC 1655); mesto skla papyr na oknach (KrP 1760); poslali ma oraty, nedali mi biča, ale sswarne divča mesto pohoniča (KC 1791)
F. zlj to mjsto gjdla magj, když nekoho pomluwagj zlí ľudia majú záľubu v ohováraní; kdo ptaka chowa z pysku, ma legno mjsto zysku (SiN 1678) neoplatí sa príliš vychádzať niekomu v ústrety: armaturam in lingua habet: vžjwá gazyka mjsto meče (PD 18. st) v slovnej potýčke býva ostrý