koterec i kotelec m. (kotlec, kotleč, kotrec, kotrc) 1. or, novohr, top, strnitr miesto v maštali (chlieve), obyčajne oddelené odstaviteľnou priehradkou vyhradené na: a. chránenie menších (vyliahnutých) zvierat: Jahňa zme zapreľi do koťerca, tam bľačalo (Brezovica TRS); Prasce som dala do koťerca, abi ich sviňa ňezagňiavila (Návojovce TOP); Ťela bolo f koťerci oďďelené od druhích (Lapáš NIT); koťerec (Turíčky LUČ); koťeľec (Ploštín LM) b. umiestnenie kotnej samice: Samicu daj do koťerca, buďe sa koťiťi! (Brodzany TOP); kotrec (Kaľamenová MAR) c. prípravu krmiva pre domáce zvieratá: Bou̯ tam (v maštali) zbití koťerec (Svätoplukovo NIT) d. (núdzový) odpočinok, spánok: Aj já som mav maštali spravenú takú posťel, takí koťerec to bóv a tan son spávav (Lapáš NIT) 2. druh (krytého) slepačieho koša na hniezdenie sliepok a znášanie vajec: Teráz mi f kotrcu sliapki vajcä nesú (Brusník REV); koťerec (V. Straciny LUČ, Dol. Rykynčice KRU) 3. expr. malá, tesná miestnosť: Kej maľi aspon izbu, aľe maľi iba koťerec, posťeľ doňho ňevošla! (Krivá DK) 4. súčasť krosien, očká na nitelniciach na prevlieknutie nite: Ke_sa na ňiťeľňiciach rostrhou̯ koťeľedz, musou̯ sa spraviť, ľebo bes toho bi bola išla brázda (Prievidza); Do koťercou sa navliekajú ňiťi útoku (Návojovce TOP); kotleč (Senné MK); kotlec (Rat. Zdychava RS) 5. malá ohrádka pre drobnú hydinu alebo menšie domáce zvieratá: kotrec (Kaľamenová MAR)