Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystrúhať -a dok.

1. strúhaním zhotoviť; vyrezať: v. koníka z dreva

2. hovor. expr. (horlivo) urobiť (význ. 1): v. poklonu; v. prednášku vysúkať; v. kyslú tvár kyslo sa zatváriť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystrúhať ‑a ‑ajú dok.

vystrúhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok.

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhať vystruhnúť struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiť povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiť vyhotoviť zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviť zostrojiť skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviť prichystať prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpať znôtiť znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiť spichnúť zlepiť pozliepať strepať zlátať zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť zosmoliť vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriť utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť naložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať si počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


vystrúhať, vystruhnúť p. urobiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystrúhať, -a, -ajú i vystruhnúť, -ne, -nú, -hol, zried. i vystrúhnuť, -ne, -nu, hol dok. (čo)

1. strúhaním urobiť, zhotoviť, vyrobiť: Vystrúham si veslo. (Ráz.) Mišo vystrúhal niekoľko viazaníc šindľa. (Ondr.) Strúhač vystruhol člnok. (Dobš.)

2. hovor. expr. spraviť, urobiť, utvoriť (obyč. o prejavoch citov): v. vážnu, smutnú, strápenú tvár; Vystrúhal prívetivý úsmev. (Karv.) Vystrúhal obradnú poklonu. (Zúb.) Vystruhol grimasu. (Gab.) Hotový farár tento náš richtárisko. Akú kázeň im tu vystrúhal (Chrob.) predniesol. Ošetrovateľka vystrúhla žart (Gab.) zažartovala.

3. len vystrúhať strúhaním zarobiť: Cez zimu vystrúha pár grajciarov na riade. (Taj.);

nedok. k 1 vystruhovať, -uje, -ujú, zried. i vystruhúvať, -a, -ajú

vystrúhať, vystruhnúť dk čo strúhaním zhotoviť, vyrezať niečo: erado: wysskrabati, wystruhati (AP 1769); má prítelkiňa poskakujícá jako kozička, majícá ruki jako bi je bil struhár vistrúhal (BR 1785); dag konowi dobre wistruhati kopito; kdi negperweg dass kone kowat, kteru trisku wistruchne, dag koni zest z chebom (!) (RG 18. st);
x. pren neb gazyk gegjch wystrúhany od tokára gest (KB 1757) vyhladený, kultivovaný; vystruhovať, vystruhávať ndk: rulla: železo, kterym pluh wystruhugi (ASl 1740); delaevo: wyhlaďugem, wystruhugem (KS 1763); on drěwo zwikl rezat, sskrabat a potom wystruháwat (AP 1771); rezbar drewo nagprw okresawa a potem rozličnymi dlatkami sem y tam reže a wystruhuge (GK 1779)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu