Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyhodiť dok.

1. hodením dostať do výšky: v. loptu, v. tanečnicu

2. prudko trhnúť smerom nahor: pyšne v. hlavu; kôň v-l zadkom

3. výbuchom zničiť: v. továreň do vzduchu

4. hodením dostať smerom von: dieťa v-lo hračku z kočíka

5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap.: miernite sa, lebo vás v-m! v-li ho z práce; študenta v-li zo skúšky neurobil skúšku

6. odstrániť niečo nepotrebné: v. staré topánky, v. niečo na smetisko

7. hovor. expr. (neužitočne, veľa) stroviť, premárniť: v. peniaze za haraburdy

8. (pri hre v karty) uviesť do hry, vyniesť: v. prvú kartu; v. tromf i pren. povedať rozhodujúci argument

● expr.: v. niekoho zo sedla zbaviť moci, rozhodovania; v. niekoho na ulicu prepustiť z práce; v. si z kopýtka zabaviť sa; to si v-ď z hlavy a) nebude podľa tvojho b) nemysli na to;

nedok. vyhadzovať

// vyhodiť sa

1. vyskočiť (význ. 2), vyšvihnúť sa; vymrštiť sa: v. sa na koňa; na hladinu sa v-la rybka

2. utvoriť sa, objaviť sa (na koži): v-l sa mu vriedok;

nedok. vyhadzovať sa

vyhodiť -dí -dia vyhoď! -dil -diac -dený -denie dok.

vyhodiť sa -dí sa -dia sa vyhoď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať

4. p. minúť 1

vyložiť¹ 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)

vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na voz • vyhodiť sa • vyšvihnúť sa • expr. vyhupnúť (sa) • kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradlá • expr. vylučiť sa (Dobšinský) • vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúť • vyletieť • vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškou • expr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa

vyhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) hodením spôsobiť, že sa niečo al. niekto dostane von: Meč vyhodil oblokom. (Dobš.) Ondrej vyhodil otvorenými dverami vrecúško s hroznom. (Ondr.) Mali sa naši zobrať a vyhodiť komisárov ako Česi Martinica a Slavatu. (Vaj.); pren. Nečakaný príchod hlavného radcu vyhodil ju z koľají (Kuk.) rozrušil ju. Vyhodil ju z rovnováhy (Vaj.) pozbavil ju rozvahy.

● hovor. expr. v. niekoho zo sedla zbaviť ho vedúceho postavenia; v. niekomu niečo na oči vyčítať mu niečo;

2. (čo, koho) hodením dostať do výšky: Vyhodil valašku do povetria. (Dobš.) Trnula od strachu, kedy nás prúd vyhodí na skalu. (Janč.)

3. (čo, čím) prudko pohnúť s niečím, trhnúť dohora: Ani nepozrie na Marínu, ale vyhodí hlavu pyšno. (Tim.) Kobyla zadnými nohami vyhodila. (Dobš.) Kôň by mohol zadkom vyhodiť. (Kuk.)

● expr. v. si z kopýtka zahýriť si;

4. expr. (koho) donútiť odísť odniekiaľ (napr. z domu), vykázať: Nemohol som vyhodiť takého váženého pána. (Jégé) Jano, vyhoď von tých pangartov. (Ráz.) Ivan vyhodil z domu ženu profesora. (Letz.)

5. expr. (koho) pozbaviť členstva v nejakej organizácii; prepustiť zo zamestnania, vylúčiť zo školy, zo štúdia: Jedna fabrika vyhodila zo zamestnania tisíc dvesto robotníkov. (Zúb.) Minule vyhodili družstevníci z družstva dedinského boháča. (Gab.)

6. expr. (čo) odstrániť, dať preč, zbaviť sa niečoho: Vyhoď klavír v čerty! (Kuk.) Stanislav niektoré staré rárohy vyhodil. (Vaj.) Myrtu môžeš, mama, smelo vyhodiť. (Stod.); v. partnerovi koňa, vežu pri hre v šachy vziať; pren.: Vyhodil som ju zo srdca (Skal.) prestal som ju ľúbiť. Vyhodil som všetko z pamäti (Urb.) prestal som na všetko myslieť; v. si niečo, niekoho z hlavy prestať na niečo, na niekoho myslieť;

7. (čo) výbuchom traskaviny zničiť: v. niečo do povetria; Partizáni vyhodili most na dvoch miestach. (Karv.)

8. expr. (čo) neužitočne, zbytočne utratiť, minúť (peniaze): Peniaze vyhodiť za nejakú pletku je škoda. (Taj.) Starí zasvet grajciara nevyhodia. (Tim.); ľahkomyseľne vyhodené peniaze (Jégé)

9. (pri hre v karty) uviesť, dať do hry; vyniesť: Vyhodí žaluďovú dámu. (Tim.) Žena vyhodila tromfa. (Taj.);

nedok. vyhadzovať, -uje, -ujú

|| vyhodiť sa

1. vyskočiť, vyšvihnúť sa, vymrštiť sa: Šuhaj vyhodil sa na koňa. (Dobš.) Nad hladinu rybníka vyhodí sa malá rybka. (Chrob.) Vyhodil sa prednými nohami do výšky. (Ondr.)

2. (na koži) vytvoriť sa, vzniknúť, objaviť sa, vyraziť: Na jazyk sa mi vyhodil pupenec. (Kuk.) Na tvári sa jej vyhodili červené jabĺčka. (Tat.);

nedok. vyhadzovať sa

vychádzať, -a, -ajú i vyhodiť², -í, -ia nedok.

1. ísť, kráčať odniekiaľ von, opúšťať nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Ženičky začali vychádzať zo školy. (Tim.) Vojaci vychádzali z krčiem. (Ondr.) Nik nevychádzal naproti vzácnemu hosťovi. (Kal.) Ako som vychodil, nevraživo som fľochol na pisára. (Zúb.) Vychodila zo dvora s kosou na pleci. (Taj.); pren. Vedela vychádzať v ústrety všetkým jeho želaniam (Jégé) vyhovovala mu.

2. práve sa objavovať, ukazovať na oblohe (o nebeských telesách): slnko vychádza, vychodí; Na trávnik predierali sa lúče vychádzajúceho mesiaca. (Jégé) Vonku sa aj stmilo a mesiac vychodil. (Hor.)

3. byť vydávaný (o časopisoch, knihách ap.): Noviny vychádzajú riadne. (Kuk.) Romány vychádzali v ruskom preklade. (Štítn.) Noviny začali vychodiť v strednej slovenčine. (Škult.)

4. (z čoho) dostávať sa z nejakého stavu, z istých pomerov ap.: Či už vychádza z tej nešťastnej choroby? (J. Kráľ) Ľudia nevychádzali z trpezlivosti. (Jes-á); v. z módy prestávať byť moderný;

5. (s kým) žiť v zhode, znášať sa: Ťažko sa s ňou vychádza. (Al.) Soviar vychádza so žandármi veľmi dobre. (Jil.) Dobre s každým vychodili. (Taj.)

6. (z čoho, z koho) byť myšlienkove založený na niečom al. na niekom, opierať sa o niečo al. o niekoho, čerpať z niečoho al. z niekoho, nadväzovať na niečo, na niekoho, mať východisko v niečom: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo skúseností, zo zásady, z faktu, zo situácie; Vychádzajúc z Marxa a Engelsa, Lenin stal sa zákonodarcom ku. túrneho vývinu. (Chorv.) Ballo vychádzal z konštruktívnosti diel starých majstrov. (Al.) Autor vychodí z ľudu a z ľudovej slovesnosti. (A. Mat.) Spočiatku sa v rozhlasovom umení vychodilo z divadla. (Karv.)

7. (z čoho) mať pôvod v niečom, u niekoho, vznikať: Nič, čo vychádza z jeho rúk, nemožno uvádzať do vzťahu s niečím dosiaľ známym. (Smrek)

8. (z čoho i bezpredm.) unikať z niečoho, byť niečím vylučovaný al. vydávaný, šíriť sa odniekiaľ: Z fakieľ vychádzal riedky dym. (Jégé) Z hrdla vychádza krátke dychčanie. (Pláv.) Z Bogovičových úst vychádza ťažké zakliatie. (Fr. Kráľ) Zo stajne vychodilo teplo. (Fig.)

9. (bezpredm. i z čoho) byť výsledkom nejakého úsilia, nejakej úvahy, vyplývať: Martinovi vychádza vždy len to, že treba skutočne ísť. (kuk.) Či to nevychádza na jedno, utekať pred ňou alebo na ňu žalovať? (Vaj.) Z toho, čo počul, vychodilo, že by sa nedbali pobrať domov. (Urb.)

10. vystačovať: Zo slušného úradníckeho platu si so žienkou dobre vychádzali. (Taj.) Ako-tak vychádzam. (Jes.) Bez môjho zárobku by nám to nijako nevychodilo. (Zúb.)

11. blížiť sa, chýliť sa k úplnému spotrebovaniu, vyčerpaniu, minutiu, dochádzať, míňať sa: Ty lampa denná, ktorej olej nikdy nevychádza. (Záb.) Trpezlivosť už vychádza. (Vaj.) Už ti vychodí termín. (Kuk.)

12. završovať určitý počet, dosahovať istú hranicu: hodnota pracovnej jednotky vychádza na 24 Kčs; Rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry) Koľkože vám to vychodilo vlani na deň? (Jil.)

13. mať dobrý (zlý) výsledok, (ne)dariť sa: nič mi nevychádza; výpočty nevychádzajú;

● vychádzať, vychodiť na posmech stávať sa terčom posmechu; vychádzať, vychodiť navnivoč kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa; vychádzať, vychodiť na mizinu strácať všetky hmotné prostriedky; vychádzať, vychodiť na psí tridsiatok dostávať sa do zlého stavu;

14. zried. rozprestierať sa, tiahnuť sa: Dolu dolinôčkou vychodí chodníček. (J. Kráľ)

15. zried. klíčiť, vyrastať, vzchádzať (o semene, o rastline). Kopytá koní zadlávili vychádzajúce žitá. (Jil.) Kvet spoza hrudy vychodí. (Horal);

dok. vyjsť

vyhadzovať, vyhadzovať sa p. vyhodiť vyhadzujúci príd kt. niečo vypúšťa, chrlí: Wezuwus, wrch ochne ze sobe wyhazugýcy (KrP 1760)

vyhodiť dk
1. hodením dostať von, hodiť von: swedek toho gisteho (barana) dal ze dwora wen wihoditi; na smrt ho (Sigmonda) nabilj, než ho wihodily (KRUPINA 1689); ( 1692); (žena) pak isti kus deski wen oknem wihodila (SENICA 1729); (žena) techdy mrtwé tyelo na uliczu y z kordem gesste zakrwawenym wyhodila (PeP 1770)
F. nebilo gedneho, kterj bi gemu geden hrjch bil na oči wihodil (CP 1757) vyčítať niekomu niečo
2. odhodiť; dostať do výšky: ten kamen, ktery gest teras nawrch wyhodeny, w teg medzy bywal zakopany (BOBROVNÍK 1699); zeskočíc on ze svého, koňa a ju naňho vihodil, divoka ze všú jeho zúrivosťú na seba obrátil (BR 1785)
3. zrušiť, odstrániť; zbaviť sa niečoho: usilug se wsseligaké misslenky, gednány z misli swég wyhoditi (SK 1697); wihoď wssecek strach ze srdce (GŠ 1758); gá sem lásku ze srdce meho wiwrel a wihodil (VP 1764); (luteráni) svátky mnohé vyhodili (ASL 18. st); wihod ze srdce tweho neprawost (MK 18. st)
4. vybrať, vytrhnúť: pre weliky strach a trapenj musel ho (zub) s ust wen wihodit (LEVOČA 1724); nechaj bratre, nech wyhodjm mrwu z oka tweho (KB 1756); postes vellere a cardine: s pantúw wyhoditi dwere (KS 1763)
5. prepustiť, vylúčiť: (žena) newine zakalila towarisse, na ktereho wodluwala, že y z cechu wihoden bil (KRUPINA 1740); exclusit e scholis: ze sskoly ho wyhodil (WU 1750); deijcere aliqvem magistratu: wyhoditi z uradu (KS 1763)
6. vytlačiť, porodiť: žena plod wihodila ze žiwota (BN 1796)
7. vykašľať, vypľuť: (maso) potom wen z ust wyhoditi a wypluti a ssalviowu wodku usta umiti (RT 17. st); (mládenec) sám sobe gazik ukusl a y z krwu na twár wyhodil (VP 1764); tri zuby w ústách: dwa kášel wihodil, zlámala káša treťý (BE 1794)
F. (Boh) gich totissto wihodi z ust swich a do ohne pekelneho gich uwrhne (MS 1758) zbaví ich Božej milosti
8. vybuchnúť: iaculabilis: wystrelny, čo se wyhodit može; missilis: čo se wystreliti a wyhoditi može (KS 1763); samých sobe s kresťany do powetrj wyhodili (SH 1786)
9. uhodiť, udrieť: Dudaczek hnedkj tim kolom A. wihodil (ILAVA 1651); co do ruki wezme, wihodi do neg (RADVAŇ n. H. 1714 E); Ondras do maczochy sweg krhlu wihodil (DEMÄNOVÁ 1777); Pisistratus s takowou snažnosty kopy do Adrasta wihodil (PT 1796); vyhadzovať, vyhadzúvať ndk/frekv
1. k 1: wihazuge potom wegačku, aby se oddelila plewa (KoB 1666); kral trapil otce nasse, takže musily wihadzowaty nemluwnatka swa (Le 1730); syn ty kúzky chleba wen wiházowal (VP 1764); každi den listi, ktere (červíčky) nezeda, musa sa wihadzowati (SN 1772); Janko Savel hnog wyhadzowal z masstal (ŠTIAVNIK 1784)
F. (David) naprotiwa nemu yssel, kamene na neho hadzal a k tomu weci potupne na oci mu wihazowal (MS 1758) vyčítal mu
2. k 2: stworil Buh more a wladu podal wetrom prutkim, kteri gu mnohokrate nad brehi wisoko wen wihacugu (SF 18. st)
3. k 3: tyto nowe náboženstwy celé knjhy nektere z Pisma swateho wyhazugj (SPa 1716); excludo: wyhazugem (KS 1763); pychu z misli wihadzuge (GŠ 1758); bruch vičistili a čo hnilobu telu malo prinesti, viházajíc, umili (BR 1785)
4. k 5: (o kacíroch) wiobcowany, kterich cyrkew swatá wihazuge s počti krestganow (SJ 18. st)
5. vystatovať sa, vyvyšovať sa: iacto: chwáljm se, wyhazugem (KS 1763); picha a nadhernost, ktera nad ginssich wipina a wihazuge (MK 18. st)
6. vypúšťať, chrliť: Wezuwius wihadzuge ohen y s popolem (GŠ 1758); pawuk skrze prenasledowani wssecek ged ze seba wihadzuge (MS 1758); ejecto: wyhazugem, wywrhám (KS 1763); Aetna, Hecla na celi swet wihadzugu ze sebe ohniwe plamene (MK 18. st)
F. cžlowek z vst swých ged wyhazuge s vtrhánjm dobrého gména bljžnjho (WP 1768) ohovárať niekoho
7. k 7: exspuo: wyplúwam, wyhazugem slini (KS 1763); (Yano) múže ticho kašlat a flusy vyhazuvat (VK 1764); (cibuľa morská) kassel rozhaňa, aby člowek lachko dychat a wen wihadzuwat mohel (sliny) (Zel 18. st)
8. preberať, oddeľovať: secerno: wybíram, wyhazugem (AP 1769)
9. vypískať, vysmievať sa: explodo: wihazugem, wistrilam (AS 1728); vyhodiť sa dk
1. prihodiť sa: kdyby pak se wihodilo, žeby do pastwy wpadli (škodcovia) (HRANOVNICA 18. st)
2. utvoriť sa, objaviť sa na koži: 4 wredi welike na boku sa mi wihodili (RADVAŇ 1714); vyhadzovať sa ndk k 2: mnohym zwenku wyhazugu se gugy aneb hrče (ŠkD 1775); welike a mnohe krasty na hlawe se wihadzugj; čerwene aneb brunatne ssplahy na kužj po tele wihazugj se (HT 1760)