Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ukrátiť -i dok. neprávom pripraviť o niečo, ochudobniť: u. mládež o zábavu, niektorí sa cítia u-ení;

nedok. ukracovať

ukrátiť sa -ti sa -tia sa (ne)ukráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

ukrátiť -ti -tia (ne)ukráť! -til -tiac -tený -tenie dok.

ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátený • pripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosť • ochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovania • ukrivdiť • ublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedie • utiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom

ukrátiť, -i, -ia dok.

1. (koho o čo, koho, koho v čom) neprávom odňať niekomu niečo, ochudobniť, pripraviť niekoho o niečo: Neukrátim vás ani o groš. (Fel.) Práca chlapca, ktorého ukrátili o detské hry, je trpká. (Ondr.) Som presvedčená, že ho otec ukrátil. (Jes-á) Mňa ste vedome ukrátili. (Stod.) žiaden pandúr ťa v spánku neukráti. (Ráz.-Mart.)

2. zried. (čo) skrátiš: Doktor i ten termín ukráti. (J. Chal.)

● u. si čas príjemne stráviť čas, zabaviť sa: Aby si čas ukrátil, vybral sa k susedovi. (Kuk.);

nedok. ukracovať, -uje, -ujú

|| ukrátiť sa

1. (o čo) pripraviť sa o niečo: Nehodno vstávať z postele, ukrátiť sa čo i len o polhodinku spánku. (Hor.)

2. zried. skrátiť sa: Tak sa mi ukrátila radosť. (Šolt.)

ukrátiť dk
1. čo urobiť kratším, skrátiť: pani Gasspar, Ferencz a Andras, lide su bogowni a zeby gich Pan Buoh od pochana z tohoto sweta zniesol a gim ziwota vkratil (ZVOLEN 1593); nyňi ale mne (Boh) strápil cestámi dluhymi y let my vkráťil starostmi mnohymi (CC 1655); gako bi ga mordarowj neco mal porucitj, ponewadčs mi ziwot ukratil a krwou sem won dawal, co mi na prsach skačsal (PUKANEC 1741); merkug dobre na znice, abi ti neukratili slamu a welke ňezrobili strnisko (PR 18. st)
2. koho, komu neprávom pripraviť niekoho o niečo, poškodiť ho (v niečom), ochudobniť o niečo niekoho, odňať (niekomu) niečo: pakliz by to bylo vstrzyno, sam trzeti toho ma dowoditi, ktoz se toho gial, gestli gemv vkraceno bude, a ten, v kohoz to zbozi bude prawém giate, ten ma drzeti to zbozi w swey moci (ŽK 1473); ja vas vzdy zato zadam, ze jemu v jeho spravedlyvosty neukratyte a s toho spolususeda sveho spravedlyve uczynite (P. BYSTRICA 1547 SLL); strany meg, sluzby anebo penezy, to na Geho Mylost pana meho nechawam, nebo wyem, ze gest ten poboznj pan, ze neukraty mogey syrothe (ZVOLEN 1601); aby ani geden, ani druhý proti lasce krestanskég vkracen aneb osskozen nebyl (LU 1775); odporma stranka w mnohich wecach osskodowat, ukratit a oklamat se neostikala (PUKANEC 18. st)
F. človeka o hlavu u. zabiť ho sťatím: securi feritur: člowěka o hlawu ukratiti (WU 1750); ukracovať ndk k 1: horec zwareny a pity ukraczuge žreny w brichu, cžisty ledwy, žene mocž (HL 17. st); láska nikdy na nic dobrého človeka neprivede, lež ješte mnohokrate od dobrého odvede, škodí človeku na zdraví i život ukracuje, srdce trápí, sen odjíma, veselost zarmucuje (ASL 1759); obtrunco: obsekáwám, ukracugem; deminuo: umeňssugem, ukracugem; curto: krátjm, ukracugem (KS 1763); ukrátiť sa dk skrátiť sa, zredukovať sa: non refrixit amor: neukratila se laska; navis mutila: ukrátil sa hagow (KS 1763); ukracovať sa ndk: dychanj mé uteňssowat sa bude, dňe mogi ukratcowat sa budú a toliko hrob my pozostáwá (KB 1757); w očach tichto nikdi láska neodbúda, neukracuge se (s. l. 1770)