Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prehliadnuť -e -u -dol dok.

1. dôkladne preskúmať, prezrieť: p. batožinu; p. chorého vyšetriť

2. odhaliť, spoznať záporný jav: p. podvod, lesť

3. nezbadať, nespozorovať, nevšimnúť si: p. hroziace nebezpečenstvo;

nedok. prehliadať -a

prehliadať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.

kontrolovať vykonávať kontrolu, dozor nad niečím • robiť kontrolu: kontrolovať dochádzku zamestnancov; robí kontrolu účtov • dozerať • robiť dozor • dohliadať (dávať pozor na činnosť niekoho, stav niečoho): dozerá na poriadok, dohliada na deti • revidovať • prehliadať (dôkladne prezerať, robiť revíziu): revidovať faktúry; na hranici nám prehliadali, kontrolovali batožinu • preverovať (dôkladne skúmať): preverovali všetky údaje; treba preveriť akosť výrobkov • hovor. zastar. vizitovať (Bodický) • monitorovať (kontrolovať monitorom): monitorovať ovzdušie

obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)

skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať • študovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človeka • robiť výskum: robí výskum nedávnej histórie • rozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový fakt • odb. rekognoskovať: rekognoskovať terén • odb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinu • hovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezerať • študovať: skúma, študuje, prezerá údaje • obzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadle • prehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situácia • hovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajú • preverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosť • zisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov

prehliadať¹, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) dôkladne skúmať, prezerať; vyšetrovať; robiť prehliadku niečoho, niekoho: p. batožinu; p. chorého; Ostýchavo si ho (Ilju) prehliada. (Kuk.)

2. chápať, poznávať, presviedčať sa o niečom: Čím viac prehliadal, tým jasnejšie videl. (Kuk.);

dok. prehliadnuť¹

prehliadať², -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) nebadať, nepozorovať, nevšímať si: p. istú skutočnosť, istý fakt;

2. kniž. (čo) prepačovať, odpúšťať: Prehliada chyby a poklesky iných. (Tim.);

dok. prehliadnuť²

prehliadnuť¹, -ne, -nu, -dol dok.

1. (čo, koho) dôkladne preskúmať, prezrieť; vyšetriť; urobiť prehliadku niečoho, niekoho: p. batožinu; p. chorého; Prehliadol každý predmet. (Pláv.)

2. (čo) obsiahnuť pohľadom: Z oblokov bolo možno prehliadnuť celé námestie. (Jégé)

3. (čo) vystihnúť, pochopiť, odhaliť, spoznať úmysel, zámer niekoho, prezrieť: Je natešený, že prehliadol ich lesť. (Kuk.)

4. nadobudnúť (opäť) zrak, začať (opäť) vidieť: Pred očami mi bolo, akoby horel bengálsky oheň. Keď som prehliadol, videl som otca. (Kuk.);

nedok. k 1, 3 prehliadať¹

prehliadnuť², -ne, -nu, -dol dok.

1. (koho, čo) nezbadať, nespozorovať, nevšimnúť si: Mňa odbavil kývnutím hlavou, alebo ma celkom prehliadol. (Jégé) Žena musí prehliadnuť a nespozorovať všeličo. (Kuk.)

2. kniž. (komu čo) prepáčiť, odpustiť: Prehliadnite mi láskavo, že pozde prichodím. (Hviezd.) Ona tiež mala mu čo prehliadnuť. (Kuk.);

nedok. prehliadať²

prehliadať nedok. (prehlídat)
1. pohľadom (celkovo) skúmať, obzerať: Potom nás tam prišieu̯ generáľ vizírovať, prehľa̋dať (Žaškov DK); Prehlédajú, či uš to víno dozrává, vie_cú f tich sklepoch jak f tem vinohradze (Radošovce SKA); Každému neprehlídali kufer, len volakerím (Biely Kostol TRN)
2. dôkladne kontrolovať (zrakom, hmatom, obyč. s úmyslom niečo nájsť), prehľadávať: Začal som po izbe šetki kúti prehľádať (Vaňovka NÁM); Ke_čkodári otchádzali, tag ih zase prehliadali, čo gdo ňesie (Opatovce ZM); Tí vajcá (spod kvočky) sa potom prehlédajú za tídeň (Hlboké SEN)
3. lekársky vyšetrovať: Júj, ľekár ho začau̯ prehľiadať, taktog zisťiu̯: visoká horúčka, zápal prsnej blani, ruki omrznutie, nohi omrznutie (Lipt. Teplá RUŽ); Dochtor chodzívál do dzedzini ráz do tídna a ftedi teda prehlídál nemocních (Zvončín TRN); Potim f chiži prehľadaľi totih vojakoch, ta naz vipchľi vonka (Plaveč SAB)

prehlídať p. prehliadať

prehliadať [pre-, pro-; -hlia-, -hlá-, -hlé-, -hlí-] ndk
1. cez čo prenikať zrakom cez niečo, pozerať sa cez niečo: transpicio: prehlédám, prez ňečo hledjm; pelluceo: prehledám náskrze (KS 1763); prez gasny kameň neb prez sklo zlatég a ssarlátowég bárwi sa prehledá (BlR 18. st)
2. čo vidieť vopred, predvídať niečo: nebo časy teto neznamosty prehlidage Buh, giž nyni zwestuge lidem, aby pokani činily (Le 1730); praevideo: prehlédám, predzweďugem (KS 1763)
3. čo (v čom) prezerať, obzerať si niečo, pozerať sa na niečo: wčelička sem a tam lýtá, wrchi a údoli prehljda (VP 1764); (sestra) prehlédala techdi wssetečne wssech knyžat a pánykuw plody (PeP 1771); gak mnoho raz prez deň twár twú w zrcadle prehlídáš (BE 1794) dívaš sa do zrkadla; dalece rozssjrene more smutne prohljdal (PT 1796)
4. čo pozorne prezerať, reskúmavať niečo; obhliadať, kontrolovať niečo: dano mostowim hospodarom, kdy chodily do Lučkj prehljadat gakowe su lady, den 5 (ŽILINA 1693-94); listuw pana meho wcžil nawrchu nemam, ani som gich esscže komu prehledat dala (ROZVADZE 1710); meskym trencanskym deputatom, ktery pry piwowary fundamenty prehlidaly (TRENČÍN 1729); zda sa mu (svedkovi), že Ssproncza nowomestkich Žydu prehledat a ssaczowat dal (ČACHTICE 1736); (Hilarion) običegne pred winobránjm celly bratru swjch nawsstiwowal a prehlédal (VP 1764); (prácu) magi s poctiwych p. mjstruw dwa každi mesyc prohlidati od mjstra do mjstra (CA 1786)
F. gestli by wizitatores len tak ces prsti prehlidali, ma sa to wrchnosty wetsseg ohlasit (CA 1755) nedbalo, povrchne
5. čo, komu odpúšťať niekomu niečo: ach, (Boh) prehlida hrjchy lidske, ale dočasu (SK 1697); tak by se mnoho zljch casusow mohlo stawat, aby sa opilym prehledalo (PONIKY 1796)
F. cez prsty p. komu, čo odpúšťať niekomu niečo, nevšímať si: syn ten oddal se na hry, pitj a obžerstwj, aniž ho otec geho kdy potrestal, wssecko mu skrze prstj prohlidal (HPP 1754); zdarilemu sinu prjzen proukazuge, wistupkum pak prostopassneho cez prsti ňeprohlida (PT 1796)
6. čo, na čo prihliadať na niečo, brať na niečo ohľad, brať niečo do úvahy: prohlidagicz na pritelstwy dobre a na dietky geho, ať by obywatel pansky predcze zustal w tom vreku (SLIAČE 1579); Janči na tuto dobrotu prohlidagicze, Madlene, sestre swogeg, neb sswagru Sswirikowi ssinkowal ssesť dnj orati (BÁTOVCE 1605); prehlidagicze na dobre susedstwy a na moge križe a težkosty mne takowy dluh zhowiwal (P. BYSTRICA 1682); prisaham, že ya neprohlidagice muog wlastni užitok a osoh wssecek muog statek chcem sprawedliwe wiznati (KRUPINA 1720); a tak I. neprohliadal na takowy gisty ciel, len podla swogeg wuole sskodu včinil (TURIEC 1737); grof neprohladagjce na swug rod (SRo 1766); ňepotreba tu na bohatstvý a slávné jména prehlídať, než na lásku (BR 1785); -ávať frekv čo prezerať, opätovne preskúmavať niečo: hadači nebesky, ktery prehledáwali hwezdi nebeské a spočitawali mesyce, žeby ohlassowali s nych, které weci tebe prichazat magú (BlR 18. st)