Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom al. dopr. prostriedkom prísť, pribehnúť: d-l do cieľa posledný; d. autom

2. dostihnúť (význ. 1), dohoniť: d-l ju na námestí; d. niekoho v práci;

pren. expr. ale si ma d-l prešiel cez rozum;

nedok. dobiehať, dobehávať, dobehúvať -a, dobehovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobiehať, dobehávať, dobehúvať ‑a ‑ajú, dobehovať ‑uje ‑ujú nedok.

dobehovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovanie, dobehávať, dobehúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

dobehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (kam; ø) ▶ behom, rýchlou chôdzou al. dopravným prostriedkom sa niekam dostať; prísť niekam načas; syn. pribehnúť, prísť: dobehla sem aj niekoľkokrát za deň; d. z ulice do dvora; d. na kus reči; d. s chýrom; d. na aute; d. udychčaný do cieľa; d. na poslednú chvíľu; d. v pravý čas; nestihol d. na autobus; Kým sme dobehli pod strechu, premokli sme až na kožu. [R. Moric]; Obdivovala žiakov, ktorí vybiehali z domových dverí, keď vlak už pískal na zákrute, a vždy dobehli. [E. Čepčeková]
2. (koho, čo) ▶ behom, rýchlym pohybom niekoho, niečo dostihnúť; syn. dohoniť: dobehol nás bočnou uličkou; Na bicykli ma ľahko dobehnete. [D. Dušek]; Po hodine ju dobehol na chodbe a chcel jej to povedať. [R. Sloboda]
3. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohoniť, dohnať: d. celoročný plán; d. zmeny v ekonomike; d. sklz v dodávke; Ide leto, naše najpriaznivejšie obdobie, všetko môžeme dobehnúť. [D. Michalka]
4. (koho (v čom), čo) ▶ vyrovnať sa niekomu v niečom, odstrániť rozdiel; syn. dohoniť, dohnať: d. Veľkú Britániu vo výrobe surovej ocele; Nebol príliš silný, musel dobehnúť to, čo mu nedala príroda. [V. Mináč]; Jeho odbor je účtovníctvo, tam ho nikto nedobehne. [M. Ďuríčková]
5. expr. (koho) ▶ vedome sa dopustiť podvodu al. menšieho klamstva voči niekomu, oklamať; syn. okabátiť, prejsť cez rozum: rafinovane, parádne, ohavne niekoho d.; d. namysleného chytráka; mňa nedobehnú; Cítil som sa dobehnutý. [L. Ťažký]; Tak predsa ju len niekto dobehol! [K. Jarunková]; Ani ho tak netrápia tie žarty ako obava, že ho niekto dobehne nejakým neznámym mu ešte žartíkom. [V. Bednár]
nedok. k 1 – 4dobiehať, dobehávať, dobehúvať, dobehovať


dobehovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovanie, dobehávať, dobehúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ behom, veľmi rýchlo sa niekam dostávať; prichádzať niekam načas; syn. dobiehať: d. na miesto stretnutia; d. na vlak; ustavične dobehoval posledný; od cesty dobehúvali ďalší chlapi; Keď sme dobehúvali k hornému koncu, stíšil krok. [J. C. Hronský]; Sokolie Oko padá, zasiahnutý z koňa, Veľký Orol a jeho priatelia dobehujú a berú ho do zajatia. [N. Tanská]
2. (koho, čo) ▶ behom, rýchlym pohybom niekoho, niečo dostihovať; syn. doháňať: Láng Nándor musí ju stále dobehúvať, lebo chcel by jej byť stále po boku, ako sa patrí. [F. Švantner]; Vždy sme museli dobehávať náskok súpera. [VNK 2003]; pren. Hora sa predo mnou vztyčuje a more ma dobehúva, vraví mi posolstvo, ktoré nepočujem. [N. Tanská]
3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané; syn. doháňať: rýchlo dobehujeme, čo sme zameškali; v oblasti výskumu máme čo d.
4. (koho (v čom), čo) ▶ vyrovnávať sa niekomu v niečom, odstraňovať rozdiel; syn. doháňať: dobehuje sestru v hre na klavíri; v chôdzi dobehúval dlháňov - rovesníkov
dok.dobehnúť


dobiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ behom, rýchlym pohybom sa niekam dostávať; syn. dobehovať, dobehúvať: d. k stanici, k cvikacím hodinám; náhlivo d.; chodiť na poslednú chvíľu alebo d.; d. do cieľa na štvrtej pozícii
2. (koho, čo) ▶ behom, rýchlym pohybom niekoho, niečo dostihovať; syn. doháňať: minulosť dobieha prítomnosť; šikovne d. každú loptičku pri tenise; prudko brzdiť pred dobiehaným kamiónom; Smiech i vrava boli čoraz hlasnejšie a podľa toho vedela, že ich dobieha. [R. Moric]; Keď som dobiehala Nórku Fossenovú, vedela som, že je to aj bežecky celkom dobré. [Pd 1994]
3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané; syn. doháňať: usilovne d. to, čo sa nestihlo; d. termíny, do ktorých mali byť údaje spracované; d. tenisovú absenciu; Deti nemali dva roky učiteľa, bolo treba dobiehať učivo. [A. Ševčíková]
4. (koho (v čom), čo) ▶ vyrovnávať sa niekomu v niečom, odstraňovať rozdiel; syn. doháňať: pomalé dobiehanie vyspelých krajín západnej Európy; slovenské právo dobieha európsky štandard; cena vody dobieha cenu vína; Horší jazdci sa len učia, snažia sa dobiehať tých lepších aj v tomto smere. [VNK 2003]
opak. dobehávať -va -vajú -val, dobehovať -huje -hujú -hoval, dobehúvať -va -vajú -val; dok.dobehnúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. behom, zried. i dopravným prostriedkom prísť, pribehnúť niekam: d. do cieľa, d. domov, d. na vlak; Dobehol na aute zo susednej dediny. (Bod.)

2. (koho, čo) dohoniť, dostihnúť: Igora už nik nedobehne. (Fr. Kráľ); d. zameškané;

3. hovor. (koho) oklamať, prejsť cez rozum niekomu;

nedok. k 1, 2 dobiehať, -a, -ajú i dobehovať, -uje, -ujú i dobehúvať, -a, -ajú

dobehovať, dobiehať i dobehívať nedok.
1. csl dostihovať niekoho al. niečo: Musel som ho už dobehívat (Rochovce ROŽ); Dobíhau̯ na vlak (Brodské SKA); Už ho pomali dobehoval, ale śe mu popsul bicigeľ (Dl. Lúka BAR)
2. expr. prichádzať: Nemahem gu né tak šesto dobehúvač (Kameňany REV); Zateľ frajer dobehovau̯ gu žeňe každi dzeň (Jenkovce SOB)


dobiehať p. dobehovať

dobiehať [-beh-, -bíh-], dobehovať, dobehávať ndk
1. behom prichádzať niekam: kdy tam (dieťa) dobehowalo (N. PRAVNO 1631); decurro: dobeham (KS 1763)
2. na koho doliehať: reprehenso: wélmy karhám ňekoho, dobjhám na ňekoho (KS 1763)
3. končiť sa: z listu waszeho de dato 23. dobjhagjcyho mesyce iunii sme porozumely (BRATISLAVA 1618 E);
x. pren obočy opowázliwe dobeháwagyce až do mihawyc (PT 1778) siahajúce

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu