blato, -a str. rozmočená zem, hlina al. prach: chodiť po b-e, babrať sa v b-e, spadnúť do b-a
● nechať niekoho v b-e opustiť v zlej situácii; vytiahnuť niekoho z b-a pomôcť mu v zlej situácii; hádzať b-om po niekom haniť, tupiť, ohovárať; z blata do kaluže zo zlej situácie do horšej;
blatný príd. zried.: b-é hniezdo (Vaj.) z blata;
blatový príd.: b-á kefa na čistenie topánok od blata
blatnistý, blatnivý i blatný príd. miest. strsl a zsl, vsl plný blata, zablatený (obyč. o teréne, ceste): Bars su ťia cesťi blatňie (Mokrá Lúka REV); blatňiví (Rajec ŽIL); blatňisti (Žalobín VRN); blatni (Červenica PRE)
blatný príd obsahujúci blato, blatnatý: magu se wystryhati od blatneg wody (HK 18. st); bombus: hučáni blatné (KS 1763) šum blatnatej vody; x. zool blatný král (KS 1763) chrobák lajniak obyčajný Geotrupes stercorarius P. tpn paludem Blathan ( 1261 VSS) Blaten, blatný