Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohyblivý príd.

1. schopný pohybovať sa, premiestňovať sa: p-é schody, p. žeriav

2. obratný, vrtký, rýchly: p. futbalista;

pohyblivo prísl.;

pohyblivosť -i ž.

pohyblivosť -ti ž.

mobilita schopnosť pohybovať sa • pohyblivosť: vysoká mobilita, pohyblivosť armády

pohyblivý príd.

1. schopný konať pohyb, taký, ktorým možno hýbať, hýbajúci sa, pohybujúci sa: p. vozík; p-é schody, p. žeriav, p-é reklami, p-é svetlá; poľov. p. cieľ; lingv. p. prízvuk ktorý sa v rôznych tvaroch slova kladie na rôzne slabiky; voj. p-á vojna, p. boj s nestálym, so stále sa hýbajúcim, s preskupujúcim sa frontom; obch. p-é ceny meniace sa, nestále;

2. čulý, živý, bystrý, obratný: p. človiečik (Tim.); p-á postava (Zgur.); p-é ruky (Ondr.); výbušná, p-á nátura (Tat.);

3. zried. pohnutý, rušný, pestrý: Niko prestál dosť búrok v svojom pohyblivom živote. (Kuk.);

pohyblivo prísl.;

pohyblivosť, -ti ž.