píšťala ž. i píšťal ž. al. m. 1. strsl, zsl miest. vsl jednoduchý hudobný nástroj al. súčasť iného hudobného nástroja (organu, gájd ap.) rúrkovitého tvaru: A z dreva zme robeli píštale (Val. Belá PDZ); No tak to (gajdy) bolo voľáko takuo ako kožušina, no a uš tam mau̯ voľáke tie píšťaľe (Devičie KRU); Píščäle zmo si z vrbi porobili (Repištia REV); Za prvéj vojni brali zvoni, organové píšťali, mažáre a šeličo a praj s toho láli kanóni (Lapáš NIT); Mal štiroh bande: jeden hral prvé husle, jeden kontruval, potom hral na píščele a cigán na base (Lovčice TRN); píšťaľ (Mošovce MAR) F. takia tänkia nohi má to chlapšä ako píščeli (Brusník REV), má nohi ako píšťele (Bobrovec LM), ten má píščele! (Brodské SKA) - má veľmi tenké al. dlhé nohy; to ci je píčšela jako ojo! (Prosné PB) - veľká píšťala; śpieva jag jedna píščala (Žakarovce GEL) - veľmi pekne; chodzí jako handrlák s píščelú (Bošáca TRČ) - chodí nedbalo al. biedne oblečený, nestará sa o seba 2. csl holenná kosť i kosť všeobecne: Bola píšťel aj špikovie kosťi ale tie ňemali tuk, jemnosď ako klbovie (Dol. Kubín); Šliag_o trafel aj s koňom, akorád ma mosel do píšťeľe kopnúť (Čičmany ŽIL); Bou̯ son v hore a skoro son si tan píšťäľe polámau̯ na haluziňe (Kokava n. Rim. RS); Šag varievajú ľen samé píščeľe (Prosné PB); Jalovica má zlomenú píščelu na nohe (Vaďovce MYJ); Ja ňeidzem, bo me boľa mocno nohi, tote píščali pot koľenom (Záhradné PRE) 3. v spoj. sklárska píšťala (Málinec LUČ) - rúrkovitý nástroj na fúkanie skla; píšťalový príd. k 2: píšťalová kosť (Prievidza)
píšťala [-ala, -ela] ž, píšťal [piščel] m 1. nástroj na pískanie trubicovitého tvaru: dal sem tomu, kteri na Wenocz (!) na pissczel piskal, den 32 (TRENČÍN 1580); walach z pjsstelu, tobolu stado owecz zenye; warhany su z pjsstel zložena (KoB 1666); calamus: trstenna pjssťala (KS 1763) L. illex sisiula: wolawá pissťala (FO 1737); fistula illex: wtáčnjcká pjsstela (KS 1763) na vábenie vtákov, zvere, vábnička 2. holenná kosť: kwonj kdis kost pissťel osskuli (PR 18. st) 3. mučiaci nástroj na zvieranie prstov: k trestanj a k spokogenj nesslechetnjch pruty, puta, pjsstele zelezne na ruky (KoB 1666); -ový príd k 2: tibialis: pjssťalowy, litkowy (KS 1763); -ka dem k 1: byli pisstelki s czloweczeg kosti (SKALICA 1638); owcar pase stado opatreny pisstalku a tobolau (OP 1685); syrinx: pjssťelka, pissťalka; pastoralis cicuta: pástyrská pisstelka (KS 1763); -ový príd k 1: fistularis: pjssťalkowy (KS 1763)