koreň -a m.
1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy; zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa
2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba
3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova; mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej
□ mať k-e v niečom koreniť1
● mať zdravý k. mať pevné zdravie; to je k. (všetkého) zla podstata, príčina; to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu; ísť na k. veci skúmať podstatu; vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;
koreňový príd.: k-é výhonky; k-á zelenina;
korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y
● začervenať sa po k-y vlasov veľmi
korienok -nka pl. N -nky m. (i zdrob.)
koreň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ podzemná bylinná al. drevnatá časť rastliny, ktorá upevňuje rastlinu v pôde a umožňuje čerpanie vody a živín: hlavný, vedľajší k.; dlhý kolovitý, valcovitý k.; jedlý, dužinatý k. mrkvy, chrenu; vzdušné korene filodendronu; surový, usušený k. zázvoru; hrčovité korene stromu; vyvrátiť strom z koreňov; vytrhnúť burinu aj s koreňom ↗ i fraz.; časť úrody vyschla, zhnila na koreni podľahla skaze pred zberom □ čierny koreň, dobrý koreň ľudové označenie liečivej rastliny kostihoja lekárskeho Symphytum officinale 2. ▶ zaradenie k istému spoločenstvu, východisko, pôvod: rodové korene; pripomenúť si svoj spišský k.; jeho korene siahajú na východ; vyrásť z domácich koreňov; Mal český koreň, ale jeho mentalita bola už číro slovenská. [J. Smrek]; Rajniakovský koreň má zdravé basketbalové výhonky. [Pc 1998] 3. (i v čom) ▶ príčina vysvetľujúca vznik al. existenciu javu: historické korene veľkomoravskej tradície; korene nespokojnosti; hľadať k. sporu, zla; prísť na k. tajomstva; byť pri koreni záhady; považovať etnickú rôznorodosť za k. problému; konflikt má hlboké, hlbšie korene vážnu, vážnejšiu príčinu; Dnes hľadám koreň vlastnej ľsti. [J. Buzássy] □ mať korene v niečom koreniť, pochádzať 4. anat. ▶ časť niektorého orgánu (jeho začiatok): k. jazyka, penisu; k. nechta; široký k. nosa; zapálený zubný k.; poškodený nervový k.; dĺžka psa od kohútika po k. chvosta; sfarbený k. zobáka 5. mat. koreň rovnice ▶ číslo, ktoré po dosadení do rovnice dáva rovnosť, riešenie rovnice 6. lingv. ▶ časť slova al. slovného tvaru, ktorá je nositeľom základného lexikálneho významu, koreňová morféma: k. slova; slovesný k.; rekonštruovať spoločný indoeurópsky k. 7. G a A -ňa pl. N -ni hovor. expr. ▶ človek mužského pohlavia, chlap: Iste tu má nejakého koreňa, potvora! [P. Sabolová]; Nejaký koreň v chrysleri sa pýtal na Terezu. [P. Glocko]; Á, koreni sú už tu. [D. Kraus]; Tak som si pomyslel, čo budem tvrdnúť v meste, starý koreň, hybaj do lesa, od jari do zimy tu žijem celkom sám. [V. Švenková] ◘ fraz. mať tuhý koreň mať pevné zdravie, byť odolný, nezlomný; od koreňa a) od základu b) celkom, úplne; prísť/dostať sa [až] na koreň veci zistiť podstatu problému; vytrhať/vyvrátiť niečo do koreňa celkom, úplne niečo zničiť; vytrhnúť [burinu] aj s koreňmi úplne, celkom niečo (neželateľné, škodlivé) odstrániť; zapustiť [hlboké] korene a) udomácniť sa v nejakom prostredí, zakoreniť sa b) žart. ostať niekde dlho c) znehybnieť na mieste ▷ zdrob. ↗ korienok
korienok -nka pl. N -nky m. 1. zdrob. ▶ malý koreň, bezlistá, obyč. podzemná časť rastliny: cibuľka s krátkymi korienkami; živiť sa korienkami a trávou; Zapichovali do zeme vŕbové prútiky, tie zapustili korienky a vyhnali lístky. [L. Ballek]; pren. Život má silné korienky. [J. Tužinský] □ kamzičie korienky ľudové označenie vysokej byliny so žltými kvetmi kamzičníka rakúskeho Doronicum austriacum 2. ▶ spodná časť vlasu uložená vo vlasovom vačku, folikule: vlasový k., k. vlasu; nanášať maskaru od korienkov rias; Niekedy sa bolesť pociťuje v korienkoch vlasov. [D. Bartko] ◘ fraz. mať tuhý korienok mať pevné zdravie; začervenať sa po korienky vlasov veľmi očervenieť (od hanby, zlosti); zapustiť niekde korienok udomácniť sa
koreň, -a m.
1. spodná, bezlistá časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi: hlavný, vedľajší, bočný k.; vzdušné k-e; drevnatý, dužnatý k.; pustiť k. (k-e); k. stromu, rastliny, vyvrátiť strom z k-a, z k-ov; ostať, uschnúť, vypršať na k-i o obilí, ktoré ostalo nepokosené; predať ovocie na k-i pred obratím;
pren. základ, podstata, pôvod niečoho: k. zla
● zmeniť niečo od l-a od základu; má zdravý k. je zdravý, zo zdravého rodu; ísť na k. veci skúmať podstatu; otriasť (niečím, niečo, niekým, niekoho) do k-ov do základov; hovor. zbojník od k-a a) huncút, bitkár od malička; b) od základu zlý človek; zapustiť (hlboké) k-e udomácniť sa zakoreniť sa (pevne); mať, nemať hlboké k-e pevný základ; vytrhnúť, vytrhať niečo (aj) s k-om (k-mi) úplne vyhubiť; byť z dobrého k-a byť odolný (najmä fyzicky);
2. anat. časť orgánu, ktorou je pripojený k organizmu: k. zuba, jazyka, nosa;
3. lingv. spoločný základ niekoľkých slov, ktorý už nemožno rozkladať;
4. mat. odmocnina; značka pre odmocninu; k. rovnice výsledok riešenia rovnice, neznáma vyjadrená známymi číslami;
koreňový príd. k 1, 2: k. výhonok;
korenný1 príd. k 3: lingv. k-á slabika;
korienok, -nka m. zdrob. k 1, 2: liečivé, sušené k-y (rastlín), k-y vlasov
● hovor. očervenieť po k-y vlasov veľmi sa začervenať
korienok p. koreň
korienok m. (korénik) 1. obyč. menší koreň rastliny: Korienke kŕča vraj velmo ďeľako idú (Pukanec LVI); Sadák sa pacuval, róstel a mal korénki jag vláski (Blatné MOD); Pandravi podežrali korienki zbožá (Vaďovce MYJ); Zarno roslo s korenkuf (Dl. Lúka BAR); pustiť korienok (Mošovce MAR); púščat koriénki (Trakovice HLO) L. rosné korínki (Radošina NIT) - príživné korienky viničného pňa 2. obyč. mn. č. pálenka prichutená koreninami: Poce ku nam, vipijeme korenki, co nam ostaľi s kerscinoch (Spiš. Štvrtok LVO) 3. spiš, šariš v dvojslovných názvoch rastliny L. slatki korenek (Dl. Lúka BAR), slatke korenki (Hnilec SNV) - bot. sladič obyčajný (Polypodium vulgare)
korienok [-ie-, -é-, -í-; -ek], korienček [-ie-, -í-; -(e)ček] m 1. malý koreň: (pustovníci) zeliny a korenky gedly (SK 1697); bukwyce (má) korjenek wonny (HL 17. st); maličke korienčeky (má slez) (RT 17. st); radicula: korinček, korinek (KS 1763); (jedli) z biljn korénky (VP 1764); (zem možno zúrodniť), aby y tem neymenssjm kořenečkum potrebnau žiwnosti k zrustu zrostlin slaužiti mohla (HRK 1773); (svätých) hodowany boly twrde puosty, pokrm hlad, pečene a torty biwaly zeliny a korienky (MiK 18. st); (moruša) rozmnožuge se take skrze wisadzeny korienčekuw, než musia sa tie same hnogem natriet; (treba dbať), aby žadna gamka okolo koreni nezustala, do ktereg by woda mohla prigjti, nebo by od teg korienček hnil a skazeny bil (NN 18. st) 2. obyč. pl koreniny, aromatické korenie: s kadidla kramskych koreňkúw dym wydáwa; lahodná wúňa korenkúw (BlR 18. st); korienkový [-én-] príd k 2: (Kristus) s križa složeny s korenkowyma másťami (bol pomazaný) (BlR 18. st) P. atpn Mikulasse Korzinka (ŽK 1518)