Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

skríknuť -e -u -kol dok. prenikavo zvolať, vykríknuť: s. od bolesti, od prekvapenia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skríknuť ‑e ‑u ‑kol dok.

skríknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok.

okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať zrevať zakričať skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sa rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuť zakríknuť zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť sa vyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiť vyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sa nanosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuť obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa obhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuť zakričať (na niekoho) • expr.: zrevať zarevať zahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúť vyšteknúť zhavknúť (na niekoho)


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriť prevravieť zavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecť prerieknuť ozvať sa ohlásiť sa vysloviť sa vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviť vypovedaťkniž.: vyriecť vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiť vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviť zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiť vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuť vykríknuť zakričať zavolať zrevať zrúknuť zavrieskať zavrešťať zahučať zajačať zaryčať zahrmieť zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť zasyčať vyšteknúť vybrechnúť zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediť vrknúť zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúť mrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkať pošepkať zašeptať zašepotať zašuškať zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť pošepnúť zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať zašemotiť zahundrať zamrmlať zabrblať zabručať zabľabotať zadudrať zahuhlať zahuhňať zafufnať zachuchmať zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotať zašvitoriť zaševeliť zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť poznamenať podotknúť spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiť nadhodiť zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba vysúkať vyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúť naštrknúť nadškrtnúť podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiť pridať doložiť dodať doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuť vytresnúť vytresknúť vyblafnúť vybafnúť vytrepnúť trepnúť tresnúť tresknúť plesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť vydrisnúťexpr.: vytárať vytrepať vytrieskať vytliapať vybľabotať vykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotať zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


skričať, skríknuť p. vykríknuť, zakričať


vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričať kríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuť zahíknuť zahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevať zarevať zvriesknuť zvresknúť zvrešťať zvrieskať zavrieskať zavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuť zryčať zručať zaryčať ryknúť zryknúť zhučať zhúknuťzried. zhviaknuť ziapnuť vyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuť zbliaknuť zabľačať zabliakať zaškriekať zaškrečať zjačať zajačať (nepríjemne, ostro)

p. aj zakričať


zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuť skričať kríknuť vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuť zarevať zrevať zavrieskať zavrešťať zvriesknuť zvresknúť vriesknuť vresknúť zvrešťať zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúť vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuť zahučať zhučať zhúknuť zahúknuť zahúkať húknuť zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieť zahrmotať zhrmieť zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať zryčať zaručať zručať ryknúť zryknúť vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať zaškrečať zajačať zabľačať zabliakať zbliaknuť zbľačať vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovať zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolať skríknuť vykríknuť zakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevať zarevať zavrešťať zavrieskať zvrešťať zvresknúť zvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákať zhúknuť zahúknuť zhučať zahúkať zhrmieť zahrmieť zahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuť zahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolať povolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvať pozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývať pozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kričať, -í, -ia nedok. hlasno volať, vydávať silný hlas: k. na niekoho, dieťa kričí; k. na ratu a) o pomoc, b) veľmi, k. z plného hrdla veľmi;

pren. o niečom veľmi nápadnom, krikľavom: zúfalstvo mu kričí z očízúfalý výzor; Farby kričali najväčšmi na ženách a deťoch. (Jes.) Radosť mu kričí z obličaja i z každého pohybu. (Fr. Kráľ);

dok. zakričať, skríknuť, zried. i kríknuť


kríkať, -a, -ajú nedok. kraj. (bezpredm. i na koho) vykrikovať, kričať, volať: dieťa neprestalo kríkať (Tim.); Začal kríkať na matku. (Tat.); Podmostuľa chodila z dom na dom a kríkala do pitvorov. (Kuk.);

dok. kríknuť, skríknuť


skríknuť, -ne, -nu, -kol dok. prudko, prenikavo zvolať, vydať výkrik; vykríknuť: Zuza zuby stíska, aby v žiali neskríkla. (Tim.) Chce sa mi skríknuť od prekvapenia. (Fr. Kráľ);

nedok. zried. skríkať, -a, -ajú

skríknuť dk prenikavo zvolať, vykríknuť: geden každy hlasem skrýkňi (CC 1655); panj Djenesska skrikla na pana richtara (SKALICA 1687); co kdo w hore skrykne nahlas, echo opakuge (GŠ 1758); zdesená gest dewečka, strassliwim spúsobem welicze skrikla (PeP 1769); zkrikla pany wdowa, beda, prebeda (LIPTOV 18. st); -ať ndk ku komu: z lahodnymi slowečkami bližneho netykag a gako z kazatelnice k zadnemu neskrykag (GV 1755)

Zvukové nahrávky niektorých slov

skríknuť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu