Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zachytiť dok.

1. uchopením zabrániť neželateľnému pohybu, zadržať, chytiť: z. zamdlievajúceho, z. niečí úder; z. očko na pančuche zabrániť páraniu

2. odhalením (a pridržaním) prekaziť (možný dôsledok): z. nepriateľský útok, z. tajný list, z. prihrávku

3. obmedzením pohybu nahromadiť, zadržať, podržať: priehrada z-í množstvo vody

4. (zľahka) upevniť, prichytiť, pripevniť: z. sklo (klincami) o rám; z. vlasy do gumky, sponkou

5. pri pohybe sa niečoho (mimovoľne) dotknúť al. niečo zasiahnuť: z. lyžou (o) kameň; bije, kadiaľ z-í

6. zastihnúť (význ. 1): búrka ho z-la v lese; z-l ich pri práci

7. zmyslami al. prístrojom postihnúť, všimnúť si, zaregistrovať: z. signál; z. niečí pohľad; nez-l ani slovko; z. vysielanie pre školy

8. zaznamenať (význ. 1, 2): stenograficky z. priebeh rokovania; z. rozhovor na magnetofón; výtvarne, umelecky z-ená skutočnosť zobrazená;

nedok. zachytávať -a, zachycovať

// zachytiť sa

1. uchopením opory al. na prekážke sa zastaviť, zadržať sa, pridržať sa, prichytiť sa: padajúci kameň sa z-l o krovie; horolezec sa z-l lana

2. uviaznuť (význ. 1): nitka sa mu z-la vo vlasoch, šaty sa mu z-li o konár

3. nájsť oporný bod, oprieť sa: pohľad sa nemal na čom z.; pri písaní článku sa nemal o čo z.;

nedok. zachytávať sa, zachycovať sa

zachytiť sa -tí sa -tia sa zachyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

zachytiť -tí -tia zachyť! -til -tiac -tený -tenie dok.

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa • lapiť sa • prichytiť sa • zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradlia • expr.: chmatnúť sa • chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matky • pridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkého • zmocniť sa • zachvátiť • zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseň • posadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa • prijať sa • uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytili • zakoreniť sa • vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakorenili • prichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa • rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelo • vzbĺknuť • zbĺknuť • zblčať • kniž.: vzplanúť • splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanula • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňal • rozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať

počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia

podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)

3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti

stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiť • mať čas • mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúť • dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš • zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore • chytiť • dochytiť: ešte som poštára (do)chytil • stretnúť: stretlo ho nešťastie • zájsť • prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)

2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa • prichytiť sa • zadržať sa • pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka • zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome • uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale • zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku • expr. zakvačiť sa • zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov • expr.: zaháčiť sa • zakosíliť sa • zried. zasídliť sa (Dobšinský) • uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sa • uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť • utkvieť • kniž. spočinúť • zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí

zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať • chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy • uchopiť • podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží • pozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť • pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou • upevniť • pripevniť • odb.: fixovať • zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom • expr.: zakvačiť • zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia • hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí • hovor. expr. zahačkať • pozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť • stihnúť • chytiť • dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla • zadržať • zastaviť • pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť • zadržať • prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine • zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

zachytiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho, čo za čo, čím) chytiť (obyč. niekoho al. niečo, čo sa pohybuje), uchopiť, zadržať: Keby Komára Ilčík nebol zachytil, bol by spadol z ohrady. (Urb.) Mladík ju zachytil do svojich rúk. (Fig.) Bol by sa vrhol na Fibíka, keby ho neboli zachytili kamaráti. (Fr. Kráľ) Podarilo sa zachytiť topiace sa dieťa za kabaničku. (Vans.) Mamenka zachytili Janka vystretými rukami. (Ráz.-Mart.) Kubo vystrel ruku a zachytil úder (Hor.) odvrátil; z. útok nepriateľa; z. prihrávku, loptu pri hre prevziať od spoluhráča al. odvrátiť strelu protivníka; z. očko (napr. na pančuche al. pri pletení) upevniť, aby sa nepáralo ďalej; Filtrujú zachytenú dážďovicu. (Fr. Kráľ) z. tekutinu napr. do nádoby, nádrže; pôda zachytí vlahu; z. vietor pomocou prekážky zabrániť prúdeniu vzduchu; z. vietor do plachiet obrátiť loď tak, aby ju vietor poháňal;

2. (čo) chytiť, schytiť do ruky, popadnúť, chmatnúť: Zachytí valašku, skočí medzi kriaky. (J. Kráľ) Keď čert písmo v hrsti mal, zachytil voz za oje a vytiahol ho ako pierce. (Dobš.) Ide na poľovačku; zachytil zvery a išiel. (Dobš.) Prepije všetko, čo zachytí (Tim.) k čomu sa dostane.

3. (čo, koho čím) pripevniť, upevniť, prichytiť, pridržať pomocou niečoho: Z okenných rámov vyberali klince na zachytenie skla. (Tomašč.) Chlap niesol na pleci valaškou zachytený košík. (Taj.)

4. (koho, čo) strhnúť so sebou (o niečom, čo sa rýchlo pohybuje): Zachytil ho remeň. (Ráz.) Zachytila ho transmisia stroja. (Urb.) Prúd zachytil dažďovú kvapku. (Jes.) Rozdrvil by všetko, čo by v ceste zachytil (valec). (Švant.) Prúd hrnúcich sa zemanov ho zachytil (a vliekol) na druhú stranu. (Kal.) Ten vyhral, kto na svoju stranu zachytil neuvedomelých ešte voličov (Taj.) získať; pren. Moyzes, hoci osudom zachytený, päťdesiatri roky vzdialený od národa svojho, pracoval (Vaj.) hoci bol osudom prinútený, okolnosťami strhnutý.

5. (čím o čo i bezpredm.) zasiahnuť, začiahnuť; dotknúť sa niečoho pri pohybe: V náhlosti zachytil štopárom o traverzu. (Hor.); z. nohou o brvno, o kameň; hovor. udrie, kade zachytí kde začiahne, kdekoľvek; Začal zeman chlapa biť, kadiaľ ho zachytil. (Jégé) Pochytili cepy a cupy-lupy, kadiaľ zachytili. (Dobš.)

6. (koho, čo) stihnúť, zastihnúť, chytiť, pristaviť, zastaviť, zadržať: Pobral sa teda, ale pri lifte ho zachytil minister. (Urb.) Šveda ho zachytil a predstavil ho akémusi mladíkovi. (Min.) Na pohrebe som sliedila za chvíľou, v ktorej by som mohla zachytiť Vojtu. (Bedn.) Zachytil (električku), ale iba o jednej nohe, ulepený na schodíku. (Urb.) Vprostred cesty zachytil ho dážď. (Tim.) Na mori nás zachytila búrka. (Hor.)

7. hovor. (koho) stretnúť a vziať so sebou: Čert zachytil žiaka sebou do mesta. (Dobš.) Ba i druhých zachytili na komédiu. (Kal.) Doktor ho zachytil prejsť sa za mesto. (Jes.)

8. (čo) zistiť, odhaliť, prichytiť, dopadnúť: Zachytili náklad letákov, pašovaných vo voze pod slamou. (Urb.); z. všetky prípady choroby včas zistiť a začať liečiť;

9. (čo) vyladením rozhlasového prijímača chytiť nejakú rozhlasovú stanicu: Raz náhodou zachytil české vysielanie z Moskvy. (Štef.) Znelku (rozhlasovej stanice) zachytil hneď. (Urb.)

10. (čo, čo čím) zmyslami postihnúť, zbadať, spozorovať, všimnúť si; pochopiť zmysel niečoho, porozumieť; vycítiť: Cítil falošný pohľad: zachytil ho zvláštnym zmyslom prenasledovaných. (Urb.) Zachytil posunok, zrejme adresovaný jemu. (Min.) Zachytil okom jej zjav. (Kuk.) Zachytili tóny hudby (Tim.) začuli. Natŕčal uši, aby zachytil, čo sa zhovárajú. (Hor.) Snažil sa zachytiť slová a ich zmysel. (Min.) Melódia bola jednoduchá, gitaristi ju zachytili (Bedn.) rozpoznali melódiu a pridali sa k nej. Chodil som, snažiac sa zachytiť takú ošemetnú vec: náladu. (Tat.)

11. (čo) vyjadriť, vylíčiť, vystihnúť, zobraziť rozličnými prostriedkami (napr. slovami, písmom, umeleckými postupmi ap.): zápisnične z. niečo (napr. priebeh rokovania); číselne, štatisticky, presne, schematicky z. niečo; v literárnom podaní zachytiť odraz pomerov (Mráz); poznávanie života, ako ho zachytili kritickí realisti (Pláv.) Len málo mohli sme zachytiť z bohatstva reči. (Škult.) Speváčku (maliar) štetcom zachytil na plátno. (Šolt.) Zachytiť tak nadšenie chlapcov na zvukový pás! (Gab.) Fotografia nevládala by lepšie zachytiť majstra. (Vlč.) To všetko zachytila filmová kamera. (Mor.);

nedok. zachycovať, -uje, -ujú i zachytávať, -a, -ajú

|| zachytiť sa

1. (koho, čoho; o čo; do čoho, na čom, za čo) zavesiť sa, zadrapiť sa na niečo, zadržať sa, prichytiť sa, prilepiť sa na niečom (obyč. o niekom al o niečom, čo je v pohybe a narazí na prekážku al. sa chce zastaviť): Juro skoro z nôh spadol, len že sa obloka zachytil. (Jégé) Náraz ich odsotil od steny, ale zachytili sa rukami druh o druha. (Fr. Kráľ) Zachytila sa jej (husi) o korienok laba. (Kuk.) Maťo zachytil sa rukami o ohradu. (Min.) (Sova) zachytila sa pazúrmi a zobákom (o okno). (Taj.) (Káčer) zachytil sa jej zobákom do peria. (Ondr.) Strom sa zachytil nad priepasťou. (Podj.) Plachtička sa jej zachytila na konárik. (Kuk.) Niečo sa mu zachytilo v hrdle. (Sev.) Postieral penu, čo sa zachytila na stenách kotla. (Hor.) Malta sa krásne zachytila na podklade a držala. (Zúb.)

2. (čoho) nájsť orientáciu, vedieť sa orientovať; upnúť sa na niečo (v morálnom zmysel): Človek, ktorý miloval Paríž pred vojnou, nemal sa tu čoho zachytiť. (Tat.) Vtom mu čosi zišlo na um, čoho sa zachytil, ako topiaci britvy. (Kuk.) (Milka) vedela sa zachytiť na slabosti iných (Vaj.) využiť ju vo svoj prospech.

3. zakoreniť sa, ujať sa, usadiť sa, uchytiť sa. Či sa zachytí (semienko), ujme, či z neho vyrastie zelený strom? (Vaj.) Nemá v sebe miesta, kde by sa mohol jeho vzdor zachytiť a vrásť. (Hor.) Zlé slovo sa zachytí v pamäti (Vans.) nezabudne sa naň. Pred náporom sovietskych vojsk Nemci vypratali rovinu pri Ondave a zachytili sa v lesoch pod Dargovom (Tat.) zastavili sa. Po tom nekonečnom vandrovaní sa niekde zachytí a bude zarábať. (Fr. Kráľ)

4. (na čom, čoho) (o pohľade, o očiach) zastaviť sa, uprieť sa na niečo: Oči sa mi zachytili na veľkej ruke. (Bedn.) Zrak jeho chce sa niečoho zachytiť. (Jaš.) Pohľad sa mu zachytil na hmlovine lesa. (Bod.)

5. zastar. (do čoho, s neruč. i bezpredm.) začať niečo robiť, chytiť sa, dať sa, pustiť sa do niečoho: Do čoho sa bol zachytil, (všetko sa darilo). (Šolt.) Zachytil sa osvetu slobodu Uhorska dobývať. (Vaj.) Ondro zachytil sa drobčiť. (Tim.)

6. trochu zastar. (bezpredm., s neurč. i kam) odísť niekam, zobrať sa, vychytiť sa, schytiť sa: Často sa zachytila pýtať po domoch. (Tim.) Vzal valašku a cedidlo a zachytil sa svetom. (Dobš.) Rezko zachytí sa za slečnami. (Tim.) Zachytil sa a hybaj do Bešeňovských. (kal.); nedok. zachycovať sa i zachytávať sa

zachytiť dk
1. koho, čo, čím od čoho chytiť (obyč. čo je v pohybe), uchopiť, zadržať niekoho, niečo: fatens dobre wi, že kedj Trnawa horela, tedi nebossczjcžku pani Biharku w gedneg piwniczj zachitel od ohna (JASENICA 1704) ochránil; ktere (ovce) esste roku 1709 okolo swateho Michala gisti zbogniczy s chotara nasseho bily zachitili a takowe owcze po okolitich dedinach tamze odpredaly (PUKANEC 1711); gaknahle táto rybečka loď zachyti, tak gu stawý, gako kdy by k negakeg pewneg skale, welka tak gak pewnost, lod prybita byla (PP 1734)
2. koho, čo schytiť do rúk, chmatnúť: mlowyly gim takto: Idize, tak ta zachytym, wyess uss, na czuoss wyssyel (ILAVA 1648); potom nie Wrabcza, ale swedka w ruku a geho gajdy zachitil (BLATNICA 1734); potom obéma rukama zachytic (:zachyťe:) řamená (!), má tělo geho docela wen wytahnuti (ZK 1777)
3. čo čím dotknúť sa niečoho niečím pri pohybe, zasiahnuť, začiahnuť niečo: swogu sekerku, kteružto wzal (Macko) do ruky, když se zawrtal a wesel bol, ze zarazyl nenadale a zachytil dachu (N. PRAVNO 1631)
4. práv čo, koho lapiť, pristihnúť, prichytiť niekde (obyč. v cudzom) niečo, niekoho: kdy owce pasol pri Kuraczeg, zachitil ho kolpasky čzlowek gmenom Lonkoss, samotrety (KRUPINA 1691); tam toho druheho nemohli zachitit, než musela sem tohoto obstavit (B. BYSTRICA (17. st))
L. v skutku, v škode z. koho pristihnúť in flagranti, pri čine: kdibj zatim mne, mogu čeľaď lewočzťy lesnicy na chotary lewoczkem w sskoďe zachiťili (LEVOČA 1699 E); fatens w skutku samem zachytyila osobi tieto; anebo či tieto dwe napsanie osobi w skutku gich nezachitil (KRUPINA 1734)
5. práv čo, koho obstaviť, zadržať niekoho al. niečo: zahrozili sa nam, že gezly gakowykolwek statek nass dostanu, zachitia a pobigu (POLICHNO 1701); nasilne a qwaltowne (drevo) z trima retazjami a dwoma powrazy odnali a zachitili; dwa woli boli zachitjli na Dobowuo (LIPTOV 1778; 1779)
6. časovo zapadnúť do niečoho: mlátba žatwi zachyti winobránj (KB 1757)
7. prevziať, pochytiť po niekom niečo nepríjemné: když nesslechetnosť a nečistoty, ktere od rodičuw swich zachitili, bes potrestani a karani pachagu (SQ 1781)
8. sluchom získať nej. informáciu: nebo kdiž wssickni nagedenkrat hlučj, mnohe djte půl slowa gen zachity, mnohé gen mrnčj s ostatnjmi (BZ 1749); gestli wšak zrozumuge, čo zachiťí (BN 1796)
9. čo pochopiť zmysel niečoho, porozumieť niečomu: adprehendere: zachytiti, pochopiti (PD 18. st)
10. koho čo obkľúčiť, nastať, prepadnúť niekoho, prihodiť sa niečo nepríjemné: ale ňešťastního frajíra podobná, asnáď tá jistá, která Renaita z Van Stiphoutem, príhoda zachiťila (BR 1785); chodme, kdiž swetlo máme, žeby nás tmi nezachytili; (Boh) gest spomocnjk w zarmútkoch, které nás zachytili wélmy (BlR 18. st); -ávať ndk 1: pryssel Jančzo Prokssa, magjc kul w swich ruku, meczy nich a počzal tymže kolom zachitawaty (TURIEC 17. st); prehendo zachytugem (AP 1771); k 7: gesly teba zachjtáwat bude také suženj, nasylno ho nechťeg wyrážati (BlR 18. st); zachytiť sa dk za čo zavesiť sa, prichytiť sa niečím o niečo: a do krewýn niže dediny winěsewssi, z truhli ho wywalila, než za bradu se za krewga zachitil (P. ĽUPČA 1635); zachytávať sa ndk za čo zadrapovať sa, prichytávať sa o niečo al. do niečoho: ale ponewač mačka aneb takowy hak nie za pewny, ale piesečny a slaby spodek se zachitawa a lapa, proto ssiffu aneb lodi neupewnuge (MS 1749)