uchvátiť -i dok. kniž.
1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc
2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia; pohľad na Tatry vždy u-i;
nedok. uchvacovať
uchvacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka
pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny
2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine
uchvacovať p. uchvátiť
uchvátiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) násilím sa zmocniť niekoho al. niečoho, vziať, uchytiť: u. moc; Matiaša čerti za živa uchvátili. (Kal.) Najmastnejší rezeň slaniny pre seba uchvátil. (Rys.) Tak mne uchvátiť spod nosa moju najmilšiu. (Záb.)
2. zried. (čo) prudko vziať, chytiť, schvatnúť: Uchvátil ruku, prilozil k ústam a bozkával. (Jaš.)
3. (koho) priviesť do vytrženia, dojať, nadchnúť, uniesť: Veľkoleposť vnútorného priestoru vás uchváti. (Urb.) Uchvátilo ma kúzlo veľkého sveta. (Ráz.) Musí to byť niečo veľké, čo to dievča lak uchvátilo. (Vans.) Blažený pocit nás uchvátil. (Al.)
4. nár. (koho) zachvátiť: Hnev ma uchvátil (Kuk.) nahneval som sa. Uchvátila ho triaška (Kuk.) začalo ho triasť;
nedok. k 1, 3 uchvacovať, -uje, -ujú
uchvátiť dk 1. čo komu (násilím) odňať niekomu niečo, uniesť: u Jalowiara uchwatili wlcy lonsscža no 1 (ORAVA 1618); smrt mezjtým z rozkazu božjho saudce žjwých y mrtwých mne uchwatila (SK 1697); tuto Beniamitsky uchwátili sobe z tech, ktere tancowaly, každy gednu ženu (VP 1764) F. gak spessne posweceny chleb od zubuw potren bywa, tak spessne telo Páne od angeluw do nebe uchwateno bywa (DuH 1723) 2. koho nadchnúť niekoho: uchwácen byl ku modlárskim obrazum, aby gim obetowal (PeP 1771); bežjm pak, zdali bych negakým spusobem uchwatil, w čemž y uchwácen gsem od Krysta Gežjša (Le 18. st); uchvacovať ndk k 1: lotr cyzý wěcy uchwacuge, ty swé wlastnj rozdáwaš (SPo 1691); králowstwj nebeské násily trpi a ti, který násily čiňa, vchwacugu ho (MP 1718) chcú sa ho zmocniť; odplata, kteru by sedlak za mozolnu pracj mel, gemu uchwacowana bjwa; uchwatowali (bohovia) misle slowá ze samú sladkú prywetiwostu, z kteru se wirýkali moc náramnistú dostanúce (PT 1778)