Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pridržať dok.

1. na chvíľku podržať, zadržať v nejakej polohe: p. niekomu rebrík, stoličku

2. zdržať (význ. 3): hostí ešte chvíľku p-li;

nedok. pridŕžať, pridržiavať -a, pridržovať

1. k 1, 2

2. priúčať, privykať niečomu, viesť k niečomu: p. niekoho k robote

// pridržať sa chytiť sa opory, prichytiť sa, zachytiť sa: p. sa zábradlia;

nedok. pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa

1. držať sa niečoho, opierať sa o niečo: p. sa stola

2. držať sa istej zásady, istého učenia; byť stúpencom niečoho, niekoho: p. sa pravidiel, zvykov; p. sa rodičovských rád

pridŕžať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa, pridržiavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, pridržovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.

pridŕžať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie, pridržiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, pridržovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa

pridŕžať sa, pridržiavať sa, pridržovať sa 1. p. držať sa 1, 2 2. p. spravovať sa

spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov

stáť¹ 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas

pridržať, -í, -ia dok. (koho, čo)

1. rukou al. nejakým predmetom na chvíľku podržať, prichytiť, zadržať: Ja naťahám, a ty ma pridrž. (Hviezd.) Pridrží dvercia. (Gráf)

2. nedovoliť niekomu, niečomu odísť, trochu zdržať, zadržať: „Len ostaň,“ pridrží ho babica. (Heč.) „Hô-hô!“ pridržal ich (voly). (Hviezd.) Nebolo by dobre pridržať tie písma? (Jes.);

nedok. pridŕžať, pridržiavať, zried. i pridržovať

|| pridržať sa (čoho) chytiť sa, zadržať sa niečoho: Rudopoľský vyšvihol sa na koňa, iba jednou rukou pridržiac sa sedla. (Vaj.);

nedok. pridŕžať sa i pridržiavať sa, pridržovať sa

pridŕžať i pridržiavať, -a, -ajú, zried. i pridržovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) držať rukou al. nejakým predmetom: Za celý čas pridŕžala iba rebrík. (Gab.) Tomčík pridržiaval klín hákom. (Hor.) Jola zastala pri dverách, oprúc sa chrbtom o ne a pridržujúc ich. (Tim.)

● pridŕžať niekoho nakrátko byť k nemu prísny: Tá raz bude svojho muža pridŕžať nakrátko. (Gba.)

2. (koho) nedovoľovať niekomu odísť, zdržiavať ho: Peter ho chlácholil, pridŕžal na posteli. (Jil.)

3. (koho k čomu) priúčať, privykať niečomu, viesť, nabádať k niečomu: Jano od malička pridŕžal dievča k robote. (Min.);

dok. k 1, 2 pridržať

|| pridŕžať sa, pridržiavať sa, zried. i pridržovať sa

1. (čoho) držať sa niečoho, opierať sa o niečo: V izbe sa musela pridŕžať postele. (Urb.)

2. (čoho, koho) držať sa nejakej zásady, normy, nejakého učenia, smeru, byť stúpencom niečoho, niekoho, byť verný, oddaný niekomu: p. sa paragrafov; p. sa nejakej teórie, zásady; Ľud náš rád sa pridŕža starých dobrých zvykov. (Kuk.) V tomto sa pridržiavala všeobecnej regule. (Jégé) Knihy náboženské pridŕžajú sa jazyka biblie Kralickej. (Vlč.) Nie je dobré pridŕžať sa dakoho len preto, že sa Bešeňovským volá. (Kal.);

dok. k 1 pridržať sa

pridržiavať i pridŕžať nedok.
1. strsl, zsl držať al. zadržiavať v istej polohe: Abi sa mu (obuvníkovi) topánka nešmíkala, pridŕžau̯ si hu lápsikom (Lipt. Hrádok LM); Voda ím začau̯a nanosenú zem podoberaď a ňebolo ím aňi zem pridržiavať, aňi uťekať, lebo aj íh už voda začau̯a brať (Podkonice BB); Na pridržiavaňia dúhou bou̯ paholok, to bolo takuo šťipáco žeľiesko, tak ťin sa to prichiťelo (Pukanec LVI); Turvoň mal spravenu konsku hlavu, dva rohi a na ňih zvonki, a s paľicu si ju pridržiaval (Riečnica KNM); Volakedi pridŕžali tabulki v okne také olovenné oné, ščúl íh drží git (Brestovany TRN); Z boku sa sut pridŕžá kajlom (Trakovice HLO)
2. udržiavať si pri sebe (obyč. o ľuďoch): Ona veďela ždi personál pridržiavať, maľi hu raďi (Dol. Kubín)

pridržiavať sa i pridŕžať sa nedok. strsl, zsl
1. držať sa (na chvíľu) opory, opierať sa: Museu̯ som sa dobre pridržiavaď zábradľia (Benice MAR); Akosi som otáľ zešiel, ľen som sa musel voza pridŕžac, čo ma tá noha ukrutňe boľela (Rajec. Lesná ŽIL); Z lavú ruku som sa pridŕžala plota a s pravú som to šklbala (Zvončín TRN)
2. zotrvávať istý čas niekde al. s niekým, zdržiavať sa; vyskytovať sa, bývať: Boľi tu dvaja kapitáňi, nuš tag zme sa pridržiavaľi pri ňich (Vígľaš ZVO); Ňeidz ňiďe, pridržiavaj sa doma, abi nám volačo ňeskapalo! (V. Bielice TOP); Horár mi dal fľintu a išvol som tam, dze sa pridŕžal medvec (Turie ŽIL); Mi zme sa moseli len pri dome pridŕžad a poslúchad rodičú, né tag jak fčúleki (Slov. Grob MOD)
3. riadiť sa niečím al. podľa niekoho, držať sa: Ľen Pána Boha sä treba pridŕžäť (Párnica DK); Šeci ľuďia šecko veďia - toho zme sa pridŕžaľi a spomáhaľi zme si (Čelovce MK); Klobušice, ti nemali žiáden kroj, lebo to uš patrilo g Ilave a pridržiávali sa toho mesského (Prejta ILA); Patoro cirkevních prikázaňí ví odrapkať, ale sa ih ňepridŕžá (Lapáš NIT); Len sa dicki pridŕžaj Desatera! (Biely Kostol TRN)

pridržať dk
1. koho, čo rukou niekoho al. niečo podržať: chitilj ho tak, ze minarow Iuro za nim bezawsse, Motolow sin mu ho pridrzal (NEMŠOVÁ 1690)
2. koho, čo zdržať, zadržať niekoho, niečo: sseby stye nam sz gey statkw, kterysto pozostal, prydrssely (D. LELOVCE 1590); pani iezuvitia za nekteri čas na cisarskeg strane gu rozkazali pridržat (KRUPINA 1740); on teho formana wečer nedaleko osady pridrzal (PUKANEC 1788); když by sa techdy uskok tento nekde prichitil, nech sa pewno pridrzy (Kur 18. st)
3. koho k čomu prinútiť niekoho plniť niečo: platiti gemu nechcze, zato was prosim, že tohoz Martina Hofere k tomu skutecznie przidrzeti raczythe (STREČNO 1585); -iavať [-ávať-], -ovať, pridŕžať ndk
1. k 1: dano dwom pacholkom, čuo sane prydržaly ass do Ragcza, d 20 (ŽILINA 1700); attineo: pridržám; retento: pridržugem, zadržugem (KS 1763); kmotr prawici musi bit geden z towarissuw wandruwanich, kteri geho bude pod pravu ruku celj csas slagfuvani pridržat (CA 1780);
x. pren guž oblaki podpálené su, aby uderili, ale gych prytele božj z swyma slzami pridržagu (BlR 18. st)
2. k 2: magster geho ale powinen bude gaksto ucsne sweho pry remesle prydrzawat (HLOHOVEC 1794); mne pri wjre katolickeg pridržuge gmeno katolik (ST 1797)
3. k 3: když čas prihodny k tomu jest, ma polkorab draby zamkowske k tomu pridržat, aby na polovani chodili (VRŠATEC 1683 U2); (úradník) mlinaruw y poddanich k tomu pridržat ma, abi osipy a ginne powinnosti a dluhy wčas od sebe oddawali (TRENČÍN 1718)
4. koho opatrovať, starať sa o niekoho: inservo: pridržám, opatru gem (KS 1763); magu hospodarowe swoge ditky, domacich lidy na tem pridržuwat, aby dobri pozor dali (NJ 1785-88); gestli sa ale newida, tehda mug ziat ze swogu manzelku pri sebe pridrzat a opatrowat bude (ZBOROV n. K. 1793); pridržať sa dk
1. čoho prichytiť sa niečoho: medy se pridržj medena rcza (KoB 1666)
2. kde zdržať sa, zostať niekde: powedel my, abich se pridrzala tu w zamku, ze kucharka zlehla (PEZINOK 1658)
3. koho, čoho stať sa oddaným niekomu, stať sa stúpencom niekoho, niečoho: w tom bogi té strany se pridržjm, která lepssy sstěstj mjti bude (WU 1750); protoz opusty otca sweho y matku a prydrži se ženy sweg (SKá 1760); tehoto tehdy milosrdenstwj pridržte se, o, hrjssnjcý! (ŽP 1788)
4. pri čom pozastaviť sa, pristaviť sa pri niečom: pridržme se gessče pri těch prwnjch knihách Moyžjssowých (MP 1718); -iavať sa [-iav-, -áv-], -ovať sa, pridŕžať sa ndk/frekv k 1: posadzegjcy se do kochu neb pridržyawagjcy se sadze (KoB 1666); na vrch hranici po porádku položá hlawu y wssecko, čo se pridržá gáter (KB 1757); tabli, na kterych sa cžerwičky pridržawagu (SN 1772);
x. pren nge proto, zebich sa azda krczem pridrzal (DUBNICA n. V. 1718) že by som pil; láska gest kleg, s kterym dussa se pridržuge Boha (BlR 18. st); k 2: geden Janko na Tisowczy se prydrzy v Cernak Petra (B. ŠTIAVNICA 1613); aby wedome bylo, kolik a gakowy lide pridržugi se w meste (S. ĽUPČA 1714); (Žofia) po druhikrat se počala u ffatensa pridržgawat (KRUPINA 1740); na mistach, kde y rozliční hmizowé, gakžto pawuky, kobilky a gini takowi se pridržáwagu (VOv 1779); Ambrus Jozef pry cysarskích ssifuw nakladany a dole skladany sa pridržawa; pod menem Steinert Jura sem-tam sa pridržal (Kur 18. st); k 3: žena twoga doma w posteli a ty se ginssych kurew prjdržiawass (ZVOLEN 1640); my se k tym artikulam a nasseg sprawedliwosti pridržiawame (VYHNE 1686); lutheránj nektery gsu confessionystowé, kterj se confessi augspurskég pridržagu (IA 1708); gestly sa pridržat budess wrchňégssyho, sslapat budess njžňégssé (BlR 18. st)