Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naháňať -a nedok.

1. k nahnať (význ. 1 – 4)

2. (behom) dostihovať, prenasledovať: deti sa n-jú; n. zlodeja, pes n-a zajaca

// naháňať sa

1. behať (s cieľom chytiť, dostihnúť): chlapec sa n-a s rodičmi

2. expr. mať zhon, behať: celý deň sa n-a a nič nespraví

3. hovor. usilovať sa niečo získať, hnať sa, pachtiť sa: n. sa za úspechmi, za tovarom

naháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

naháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok.

naháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ bežať za niečím, za niekým s cieľom chytiť, dolapiť, dostihnúť niečo, niekoho; rýchlym pohybom sa približovať k niečomu: n. motýle na lúke; pes s obľubou naháňa mačky; hráči na korčuliach naháňajú puk; naháňal ženu okolo stola; Keby sa, nedajbože, pod silnejším úderom dal na útek, darmo by ho naháňal, viac by ho nedohonil. [A. Habovštiak]
2. (koho) ▶ usilovať sa nájsť niekoho s cieľom zabrániť mu v istej činnosti, prenasledovať; syn. chytať, stíhať: polícia naháňa recidivistu; úspešné naháňanie zlodeja; Raz ma naháňala nemecká hliadka s vlčiakmi. [P. Kováčová]; Jemu vždy pripadol smutný údel - naháňať zbehov. [Š. Žáry]; Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali. [ľudová pieseň]
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním nútiť, pobádať niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. poháňať, súriť: n. ľudí do práce; kapitán naháňa cestujúcich na loď; naháňa chlapov, aby nanosili dreva; banka vás bude n. splatiť dlh; do všetkého ťa treba n.; všetci sú naháňaní do čoraz väčších výkonov; Ivan ma naháňal do sobáša aj do rôznych prác v byte. [N. Rappensbergerová]
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom, hnať; posúvať k niečomu: Tam, kde večne hreje slnko a slaná voda raz človeka naháňa, inokedy od neho uteká. [J. Štiavnický] prichádza v podobe morského prílivu; Vietor naháňa veľké sprašové mrákavy. [V. Mináč]; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
5. expr. (koho; čo) ▶ dostávať do časovej tiesne, súriť: stále ich naháňala práca; Nepoznal nič horšie, ako keď človeka naháňa termín. [I. Izakovič]; Robota jedna druhú naháňa. [J. Gregorec]
6. expr. (koho, čo) ▶ dosahovať niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; dostávať niekoho pod svoj vplyv, nadháňať: n. peniaze; politici už zúfalo naháňajú voličov; počas víkendov pomáha n. zákazníkov; Ty musíš naháňať zárobky. [J. Beňo]; Naháňa kšefty svojmu norimberskému švagrovi. [A. Hykisch]
7. expr. (koho) ▶ naliehavo zisťovať prítomnosť niekoho, hľadať, zháňať: nebudem n. kuriéra, nech on naháňa mňa
8. (čo komu) ▶ spôsobovať nepríjemné stiesňujúce pocity, najmä strach, hrôzu, obavy, vyvolávať, vzbudzovať: návšteva u zubára jej naháňa strach; hrozba vysťahovania naháňa ľuďom hrôzu; Myšlienka na komunizmus mu naháňala husiu kožu na chrbte. [M. Krno]
◘ fraz. hrub. anciáša/otca/mater/dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce hnev, zlosť, rozhorčenie; pejor. naháňa chlapov (o žene) nadmerne vyhľadáva mužskú spoločnosť; pejor. naháňa každú sukňu/mladé dievčatá (o mužovi) vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, je záletník; naháňať svoj vlastný chvost nemeniť stav vecí, neriešiť problém, len o ňom stále rozprávať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
▷ dok. k 3, 6, 8 ↗ nahnať

naháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. (s kým, s čím; kde; kade; ako; ø) ▶ navzájom sa prenasledovať; striedavo bežať jeden za druhým s cieľom chytiť sa, dostihnúť sa: n. sa s ostatnými v triede; naháňajú sa po dvore; kričali, naháňali sa okolo stola; po stromoch sa naháňajú veveričky; Celý deň sa len naháňali po izbách. [M. Zelinka]; Nad ňou sa vo vzduchu naháňali muchy. [D. Dušek]; Opice robili všelijaké kúsky, skákali ako opice a tí dvaja malí sa naháňali a bili ako ľudia. [K. Bendová]; pren. vietor sa opreteky naháňa so snehom a studeným dažďom valí sa, ženie sa
2. (za čím; ø) ▶ opakovane sa rýchlo pohybovať, utekať za niečím, preháňať sa, hnať sa, bežať: rada sa naháňa, robí kotúle má rada pohyb; Dievčatko sa naháňalo za veľkou farebnou loptou a vždy, keď ju dobehlo, odkoplo si ju ďalej. [J. Krchňák]; Za pukom sa naháňal odmalička, tak ho rodičia zapísali na hokejovú základnú školu. [HN 2008]
3. (za čím) ▶ rýchlo ísť, kráčať za niečím v snahe dostihnúť, náhliť sa, ponáhľať sa: Preto sa pastier ani nenaháňal za statkom, mal dosť času, aby mohol robiť pri pasení aj dačo inšie. [A. Habovštiak]
4. expr. (po čom; za čím) ▶ veľa, často a rýchlo chodiť po istých miestach s cieľom vybaviť niečo, behať; syn. behať, lietať: n. sa po úradoch; kadečo zháňa, naháňa sa po obchodoch; pred Vianocami sa naháňame za darčekmi
5. expr. (ø; s čím) ▶ usilovať sa stihnúť v krátkom čase čo najviac vecí, byť pod časovým tlakom, v zhone, ponáhľať sa; syn. hnať sa: celý deň sa naháňam a nemám čas ani na jedlo; Chceme cestovať, alebo sa naháňať? [J. Fekete]; To sa nám páčilo, boli sme s nimi spokojní a nechceli sme sa naháňať s albumom. [InZ 2003]
6. expr. (za čím) ▶ priveľmi sa usilovať niečo dosiahnuť, získať; syn. hnať sa: n. sa za kariérou; n. sa za úspechom, postavením; odjakživa sa naháňa za peniazmi; za čím sa človek najviac naháňa?; Je pokojný, nenaháňa sa za pletkami a daromnicami, funkciami, korytami. [I. Kadlečík]

nahnať naženie naženú nažeň! nahnal naženúc nahnaný nahnanie dok. 1. (koho, čo do čoho) ▶ hnaním zhromaždiť na isté miesto, dohnať dovnútra, vohnať: n. ovce do košiara; divo žijúce kone naženú do ohrád; babka nahnala sliepky do kurína; potom nás nahnali do akejsi zasadačky; Chlapov naženú do vagóna. [P. Andruška]; Vtedy prerušili dozorcovia prechádzku a väzňov nahnali do ciel. [Vč 1973]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním dostať do blízkosti niečoho, niekoho, nasmerovať niekam, prihnať, nadhnať: honci nahnali zver priamo k poľovníkovi; pastiersky pes nahnal celé stádo na nás; Nahnal mi jelenicu až k hlavni pušky. [P. Kováčik]; neos. pren. od severu nahnalo búrkové oblaky nafúkalo
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním prinútiť niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. pohnať, posúriť: n. ľudí do práce; n. deti do postele poslať ich spať; vychovávateľka nás nahnala poupratovať si izby; nahnala čašníka, aby stál pri dverách; ukradli im pôdu a nahnali ich do družstiev; nahnanie mužov do fabrík; A doma sa báli ostať, že ich Nemci naženú bojovať proti partizánom. [V. Švenková]; Potrebnú robotu mu urobili brigádnici, nahnaní na túto prácu z radov odsúdených. [R. Dobiáš]
4. (čo/čoho komu) ▶ spôsobiť nepríjemné stiesňujúce pocity, obyč. strach, hrôzu, obavy, vzbudiť, vyvolať, privodiť: n. prítomným strach, strachu; naženie konkurentom obavy; tie výkriky nám nahnali zimomriavky po celom tele; Nahnali ste nám trochu starostí. [V. Šikula]
5. expr. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ dosiahnuť niečo, často neprimeraným spôsobom; dostať niekoho pod svoj vplyv, nadhnať, získať: n. si zákazníkov; banky chcú n. čo najväčšie zisky, zárobky; jeho výroky nahnali pravici nových voličov; Snažia sa nahnať politické body. [HN 2010]
6. zried. (čo) ▶ dobehnúť zameškané, nadbehnúť: Podarilo sa nám nahnať to, čo sme stratili s Dubnicou. [Šp 2007]
◘ fraz. žart. nahnať niekoho do chomúta prinútiť niekoho vstúpiť do manželstva; nahnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním nevedomky podporiť niečie zámery
▷ nedok. k 3 – 5 ↗ naháňať

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou • expr.: zháňať sa • honiť sa • hnať sa • naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou • expr.: driapať sa • hrabať sa • škrabať sa • škriabať sa • chabrať sa • chamrať sa • chamriť sa • chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení • expr.: chápať sa • chapkať sa • nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde • pejor. chamtiť (sa) • lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti

prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)

súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

naháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) bežať za niekým (za niečím) v snahe dostihnúť, chytiť; behom prenasledovať: Začal paholka po humne naháňať. (Janč.) Naháňajú sluky a zajace. (Kuk.); pren. Gazdu môže naháňať banka (Jil.) prenasledovať, stíhať

● hovor. otca (dušu ap.) ti naháňam zahrešenie; jedno druhé naháňa ide rýchlo za sebou, súri; tam bieda psotu naháňa je stále bieda;

2. expr. (čo) hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: Naháňajú (ľudia) čosi, čo sa im zdá zmyslom života: pôžitok. (Gráf)

3. expr. (koho, čo) nútiť k zvýšenej činnosti, súriť; preháňať: Každého naháňa robota. (Švant.) „Aj vy by ste mali ísť, mamo!“ naháňal Mišo matku. (Gráf)

4. (koho do čoho) nútiť, prinucovať: Ľudí naháňajú do roboty. (Tomašč.)

5. (koho, čo) hnať niekam, nútiť niekam ísť: Naháňalo mu krv do hlavy. (Hor.) Neviem, čo vás tak domov naháňa. (Kal.)

6. (komu čo) priháňať, hnať do blízkosti: pren. Naháňal mu odberateľov (Jégé) získaval.

● hovor. n. niekomu vodu na mlyn, nár. n. niekomu do saku pracovať pre niečie záujmy;

7. (komu čo) vyvolávať, spôsobovať (obyč. o pocite strachu, hrôzy): niečo mu naháňalo strach, hrôzu;

dok. k 4-7 nahnať

|| naháňať sa

1. behať jeden za druhým v snahe dohoniť al. chytiť sa (napr. pri hre): (Chlapec) sa naháňal s deťmi po brehu. (Kuk.)

2. expr. preháňať sa, behať;

3. hovor. (za čím, za kým) snažiť sa niečo (niekoho) získať, hnať sa: n. sa za úspechmi; Nechcem, aby sa Betka naháňala po potoku za hmyzom. (Fig.)

nahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) hnaním niekam dopraviť, vohnať, prihnať niekam: Niektorý z koní ledva sa dal naň (na most) nahnať. (Kuk.) Nahnali národ do stodoly. (Tat.) A koľkýchže vás sem čerti nahnali? (Ondr.)

2. (čo, čoho komu) dopraviť, dohnať, prihnať do blízkosti: Pánom nahnali vyplašenú zver. (Gráf) Mne sama voda živnosť naženie. (Kuk.)

3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého stavu al. prinútiť niekoho niečo konať: n. niekoho do nešťastia; Víno nahnalo i starších pánov do tanca. (Vaj.) Keby jeho do takej práce nahnali, ruky by mu skľaveli. (Podj.)

4. (komu čo, čoho) vyvolať, spôsobiť (obyč. o pocite strachu, hrôzy): n. niekomu strach, hrôzu (strachu, hrôzy);

nedok. naháňať

|| nahnať sa expr. zried. vohnať sa, prihnať sa niekam: Čiže sa ide nahnať do domu sveta! (Kuk.)

naháňať nedok. (nahanať)
1. csl v behu prenasledovať, behom dostihovať: Naháňäľi nás po roľäch (Bziny DK); Richtár nahaňav mláďencov po ďeďiňe pre rušeňie nočního pokoja (Hliník n. Hron. NB); Tré zdejší ho nahánali, ked už išóv ottál ot frajjérki (Bučany HLO); Vezneme si každí svój šereg husí, dlhí prúd do ruki a dobre íh nahánajme (Sereď GAL)
F. zdravie mu dušu naháňa (Rim. Píla RS) - chorobu iba predstiera; ňemedz ma naháňa (Martin) - mám hnačku; Marišku ci nahaňam (Sobrance), oca ťi naháňam (Ležiachov MAR) - mierne zahrešenie; nahaňac do dakeho zlosci (Dl. Lúka BAR) - zlostiť, hnevať niekoho
2. csl priháňať do blízkosti, vháňať ap.: Pri dojeňí som ouce nahaňau̯, ňedojiu̯ som (V. Lom MK); Honci nahánajú zajácóv, abi ích strelci mohli strélat (Trakovice HLO); Nahaňom śviňe do chľiva (Richvald BAR)
3. expr. získavať, dohadzovať, nadháňať: Faktorove jedni tag buľi, co nahaňaľi pre ňih, gazdu a daľi jim dajaki peňeźi za to (Závadka SOB)
F. ňemosíž ňikomu do vačku nahánat (Bošáca TRČ) - netreba nikoho navádzať na dobrý obchod; sceju peňeźi nahaňadz do miškou (Sobrance) - chcú sa obohacovať
4. strsl, vsl expr. trestať, šikanovať: A datoruo to (potrat) udalo žändárom a žändári fše naháňäli (Žaškov DK); Naháňaľi nás čertouski, zľe mi tam bolo, ľebo ma daľi k starejm šaržiam (V. Lom MK); Jeden hodzel a nahaňal a bil a mušeľi zme še bočkac (Kokšov-Bakša KOŠ); Fše nas pri tim šandare nahaňaľi (Závadka SOB)
5. čiast. csl expr. i neos. nútiť, súriť: Toho veru ňebolo treba do učeňia naháňať (Kláštor p. Zniev. MAR); Manka drustvo potpísali, ale mna potomég nahánali na drustvo robit (Újazd TRČ); Dakedi me až rucadz nahaňa (Vranov); Jeho treba fur_do roboti ľem nahaňac (Dl. Lúka BAR)
F. ňenahaňej me do hrechu! (Udavské HUM) - nezvádzaj ma, neprovokuj ma na zlé, nehnevaj ma; robota mä naháňä (Kňažia DK) - mám veľa práce, starostí
6. vymáhať, požadovať niečo od niekoho: Na mňe nahaňaľi stoosemdześat tiśic, co chibelo u drustva (Krčava SOB)
7. expr. vyvolávať, spôsobovať (obyč. pocity strachu): Zvolávali náz aj o pólnoci a tag nám nahánali strach (Brestovany TRN); naháňavať opak. i neos. k 1, 2: Ja som ľem nahaňiavau̯ ouce, bačovia dojiľi (V. Lom MK); Husi zme nenahánávali do Blavi, kedz zme išli s pásaná, lebo bi ín splaskli vole (Brestovany TRN); Tak tašľi peší rano kolo treťej a že ih nahaňiavalo, aľe teras to uš ňepočuť (Devičie KRU)

naháňať sa nedok.
1. strsl, zsl zabávať sa naháňaním: Chlapci hraľi karte, ľebo sa naháňaľi (V. Lom MK); Nenahánejte se po vizbe! (Kameňany REV); Po tej lúke zme sa večne nahánali (Val. Belá PDZ); Džeči še nahaňaju po trove, budže še žľe košič (Klokočov ČAD)
2. sturč zried. mať čas párenia, honiť sa: Mačka sa naháňa (Podhradie MAR)

naháňať¹ ndk
1. koho, čo bežať za niekým al. niečím v snahe dostihnúť, chytiť ho; behom prenasledovať: kdi gsme ranyali hruški, nahanyal nas šefar (HRADNÁ 1632); rychtar geho nahanal kolom (s. l. 1779)
F. gako kdo wetry nahaňa ňeb stiň (!) do ruk chita (GV 1755) koná zbytočnú, nezmyselnú prácu; sprostak a hlupy sedlak nahana nekdy rozumu y welikym panom (SQ 1781) býva múdrejší ako oni
2. (o zvieratách) hnať niekam, nútiť niekam ísť: fatens nahanal owce w tichže salassoch (LIPTOV 1693) zaháňal; byt bys ho (vola a osla) palicu k žlabu nahanal (SP 1696); mulcere oves carmine arundineo: s trsťennú pissťalú naháňati owce (KS 1763)
3. čo s čím uvádzať do pohybu, poháňať niečím: mezi Máleas a Lyteréa pak dwa welike a welmi rjchle ssiffy lupežnjcke (:kterež né z plachtami, ale z sochormi se nahánegi:) se nám potkali (VP 1764)
4. koho/čo k čomu, na čo nútiť, prinucovať niekoho na niečo: opitý reytar častokráte ostrohama naháňa koňa swého k rychlému běhu; to (poslušnosť) nasledowně naháňa člowěka, by wlastnj wůlu zaprel (MPS 1777); (pán) i vyše urbaru na panštinu nahania (JANOŠOVCE 1783 LP); ak chudobnegssych na porcie nahanat podle swogeg wole budu (ĽUBEĽA 1783)
5. expr hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: prám preto, že dokonalí kňezi jsú, lepšé časné ňelašujú, ňenaháňajú (BR 1785)
6. čo nabádať, navádzať na niečo: haec inclinant animum: tyto wecj naháňagú mysel (KS 1763)
F. n. strach komu spôsobovať v niekom pocit strachu: toliko bogazliwim diabel strach nahánj (VP 1764); naháňavať frekv k 1: nahanyawaly mnya na slywach Trencžane w tich zahradach (TRENČÍN 1613); n. sa¹
1. unavovať sa, vyčerpávať sa behaním, utekaním: zastrel húsku aj gunára, nech sa milá nenaháňa (PV 18. st)
2. ponáhľať sa, súriť: sino praeterfluere: nenaháňám se nic (KS 1763)

nahaniť dk komu čo, do čoho, na čom, čím hrubo uraziť niekoho; ublížiť niekomu na cti: Anča gemu nahanila byla, žie by byl nehoden do gey domu chodit a žie poctiwosti nema (P. ĽUPČA 1596); kdyby jeden druhemu pacholek na poctivosti nahanil a toho by prokazat nemohol (CA 1615); gestliby towaryss mistrowi do poctiwosti nahanil (CA 1675); Jano Medwedik instansowy nahanil timito slowy: Pes zlodegsky, ty gsy Hudczowy Ferenczowy križe pokradol (s. l. 1711); kdi directorowj neb hajčiemu nekterj nahanj (D. JASENO 1759); naháňať² ndk komu do čoho hrubo niekoho urážať, ubližovať niekomu na cti: Greguss bez pričjny sweg manželce krywdu činy, hrozne do materi lage, nahanya (ŠTÍTNIK 1697); naháňať sa² s kým nadávať si, urážať sa navzájom: widely, ze se w panow Justow krczme nahanjaly a hadaly towarissia (TRENČÍN 1636); swedek mnohokratie se nahanial s poddanimi, kdi chteli z huor woziti (BLATNICA 1644)