Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lákať -a nedok.

1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi; kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a

2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lákať ‑a ‑ajú nedok.

lákať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.

lákať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (koho (čím/na čo); koho kam) ▶ aktívne pútať niečiu pozornosť s cieľom vyvolať jeho činnosť, nabádať niekoho na činnosť; priťahovať niečiu pozornosť svojimi vlastnosťami; syn. vábiť: l. ľudí do prírody, do kina; l. zákazníkov nízkymi cenami, na nízke ceny; slnko láka k vode; lákajúce predstavy; nové vždy láka; ponuka ho nelákala; lákali ich diaľky; rada lákaš chlapcov svojou krásou?; pekné dni lákajú na prechádzky; dobrý futbal láka divákov do hľadiska; hustý koberec lákal vyzuť sa; Stará mať ho vyvoláva a na jabĺčko láka pred drobnou chalúpkou vpasovanou do kopca. [K. Horák]; Ujo Ivan, tak sa mi zdá, hľadal, volal, lákal k sebe smrť. [A. Bednár]
2. (čo od koho) ▶ nástojčivo sa usilovať dostať od niekoho niečo; syn. mámiť: Pod zámienkou zastupovania záujmov akcionárov lákajú od nich splnomocnenia. [Sme 1995]; Lákala od ľudí peniaze s tým, že do pol roka majú strechu nad hlavou. [Slo 2002]
dok. k 1zlákať, k 2vylákať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať priťahovať strhávať lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvať oslňovať omamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájať opantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovať omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankať drančať pýtkať vyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiť vyludzovať

3. p. klamať 2


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkať núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávať prebúdzať vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávať šepkať nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzať lákať vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahať priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemať viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňať naháňať hnať náhliť súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriť duriť: duril všetkých do prácenútiť donucovať prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevať zlostiť pokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovať vyrušovať rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovať dopaľovať domŕzať dojedať dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzať lákať vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádať podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať podkušiavať podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať upútavať pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímať interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovať uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvať oslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať vábiť strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať viazať zväzovať spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádať podnecovať ponúkať vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahovárať navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzať navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriť poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

2. naliehavo získavať agitáciou • nahovárať navádzať lákať vábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať sa prezviedať sa dopytovať sa dozvedať sahovor.: dovedať sa dovedovať sa dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiť byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovať ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediť pátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiť lákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať sa spytovať sa opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lákať, -a, -ajú nedok. (koho, čo i bezpredm.) vzbudzovať záujem niekoho o niečo, o niekoho, pútať, vábiť: l. niekoho sľubmi, heslami, peknými, sladkými rečami; kvety lákajú hmyz; rovnošata láka (Fr. Kráľ);

dok. zlákať

lákať nedok.
1. zsl, vsl vábiť, mámiť: Chceľi, žebi ju vźal, ta ho fšeľijag lakaľi ku ňi (Dl. Lúka BAR); lákať (Bošáca TRČ)
2. túžiť, pachtiť po niečom al. niekom: Láká po jeho živoťe (Bošáca TRČ)

lákať ndk vábiť: allicere: lauditi, lákati (PD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ten majetok, čo láka cette fortune qui tente
vás láka môj kord mon épée qui vous tente

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu