Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

brať berie berú -ný/-tý nedok.

1. chytať rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať): b. knihu zo stola; neber nič do rúk! b. dieťa na ruky, b. dievča do tanca; b. liek užívať

2. zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím), odcudzovať, op. dávať: b. niekomu majetok; bohatým b. a chudobným dávať; b. niekomu prácu z rúk, jedlo od úst; b. niekomu krv odoberať; b. niekomu život vraždiť; nik ti to neb-ie i pren. neupiera

3. (pravidelne) odoberať (za peniaze), kupovať: b. mlieko v mliekarni; b. z družstva naturálie

4. prijímať ako svoje, do vlastníctva, dostávať, získavať: b. vysoký plat; hovor. otec b-ie desaťtisíc má plat; b. štipendium, b. úplatky; keď dávajú, ber! kde na to b-š čas? nachádzaš; hovor. kde, odkiaľ to b-š? kde si sa to dozvedel?

5. prijímať k sebe (do spoločnosti, do kolektívu ap.): b. študentov na byt; b. deti so sebou (na výlet ap.)

6. odvádzať na zákl. zákona, rozhodnutia ap.: b. chlapcov na vojnu, b. vykrádačov do väzby

7. odnášať, strhávať so sebou: voda b-ie pôdu, vietor b-ie strechy; neos. autá b-lo do priekopy

8. zaberať, reagovať: ryby b-ú chytajú sa na vnadidlo; britva neb-ie neholí

9. chápať, rozumieť, vykladať si: (ne)b. niekoho, niečo vážne, doslova; b. niečo na seba, osobne

10. hovor. b. na niekoho dvoriť niekomu

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A): b. koniec končiť sa; b. skazu kaziť sa; b. mieru niekomu zisťovať rozmery (u krajčíra ap.); hovor. b. zákrutu stovkou rezať; (ne)b. niečo na vedomie (ne)všímať si; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným; b. ohľad, zreteľ na niečo, niekoho prizerať na niečo, niekoho; b. do úvahy niečo prizerať na to; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. niekoho, niečo do ochrany, pod ochranu chrániť; b. si niečo, niekoho na pomoc pomáhať si; b. na seba podobu niečoho, niekoho premieňať sa; hovor. b. niečo späť odvolávať

● b. si niekoho, niečo na → mušku; b. niekoho na paškál dohovárať mu; b. → rozum do hrsti; b. → nohy na plecia; b. dva schody naraz ponáhľať sa; b. niekoho za → slovo; expr. kričí, akoby ho na nože bral(i) veľmi; b. si niečo k → srdcu; kniž. b. niečo za → bernú mincu; b. Božie meno nadarmo hrešiť; kde nič nie je, tam ani smrť neb-ie; b. niekoho na milosť odpúšťať mu; b. niečo na ľahkú váhu zľahčovať; expr.: čerti ho b-ú, zlosť ho berie jeduje sa; nech ho parom, čert b-ie, čert ho ber! vyj. rezignáciu, ľahostajnosť;

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

brať berie berú ber! bral berúc berúci braný branie nedok.

brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie sa nedok.

brať si berie si berú si ber si! bral si berúc si berúci si braný branie si nedok.

brať berie berú ber! bral berúc berúci braný/bratý branie/bratie nedok. 1. (čo, koho) ▶ chytať rukami al. nástrojom a istý čas (pevne) držať al. premiestňovať: b. veci zo stola; b. dieťa na ruky; b. batoh na chrbát; b. tovar z regála; b. si jedlo z misy vidličkou; neber nič do rúk!; Nakoniec nevydržala a bielučkými rukami brala kusy uhlia. [P. Jaroš]; Berie hlavu do dlaní a skuhravo sa priznáva. [M. Urban] □ berte si! ponúkanie pri jedle
2. (komu čo; čo (odkiaľ)) ▶ dávať odniekiaľ preč; syn. odnímať, odoberať; op. dávať: b. pacientovi krv (zo žily); b. včelám med; b. vzorky z tovaru, z mlieka; b. vzorky vody; Päť ľudí s detektormi chodilo po priestranstve a čo zapípalo, to brali. [Pd 1994]
3. (komu čo; ø) ▶ zbavovať vlastníctva, neoprávnene si niečo prisvojovať; syn. odcudzovať, kradnúť: b. niekomu majetok; b. z cudzieho, zo spoločného; neber nič, čo ti nepatrí; Jánošík bohatým bral a chudobným dával; Chceli len stínať, strieľať, občas i drancovať vo veľkom a vo veľkom brať, bez dávania, bez pomyslenia na zajtrajšok. [M. Urban]
4. (komu čo) ▶ zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), pripravovať niekoho o niečo; op. dávať: b. niekomu ilúzie, nádej, odvahu, presvedčenie; b. niekomu prácu; nik ti to (právo) neberie neupiera; Bralo mi to pokoj, nedalo mi to spať. [Vč 1971]; Neberme im šancu, ktorú časť z nich naozaj úprimne žiada. [NP 1983]
5. (čo; ø) ▶ nadobúdať ako vlastníctvo, ako odmenu za istý výkon a pod.; prijímať ako svoje; syn. dostávať: b. plat, prémie; b. štipendium; b. podporu v nezamestnanosti poberať; stíhať niekoho za branie úplatkov; za opravu topánok berie sto korún; bral tridsaťtisíc mesačne dostával ako plat
6. (čo) ▶ (pravidelne) nadobúdať, získavať za peniaze; syn. kupovať: b. benzín; b. auto na lízing; b. hodiny angličtiny, tanca platiť si; čo si berieš?; Mlieko berieme z horárne na kraji dediny. [K. Jarunková]; Berieme tovar bez toho, aby sme vedeli, akú kvalitu kupujeme. [NP 1987]
7. (koho, čo ako) ▶ vysvetľovať si, chápať niečo istým spôsobom; posudzovať niekoho, niečo istým spôsobom: b. niekoho vážne, s rezervou; b. niečo doslova, osobne, žartom; b. horoskopy ako zábavu; berte to ako fakt; neber to ako urážku; táto norma sa neberie až tak prísne; neviem, ako to mám b.; Musíš ma brať len takú, aká som. [V. Šikula]; Chlapec pílil drevo. Bral svoju robotu ako samozrejmosť. [I. Habaj]
8. (koho, čo) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom k sebe do spoločnosti, do zamestnania, do užívania, na istú úpravu a pod.: b. podnájomníkov; b. byt do prenájmu; b. nových pracovníkov; b. deti, psa niekam so sebou; berieme len čisté fľaše v obchode; Ktovie, či berú do čistiarne aj ruksaky? [V. Šikula]; Po druhý raz si ženu na služobnú cestu neber. [R. Sloboda]; Povedala si, že to skúsi na stavebnej fakulte, kde vraj berú aj bez prijímačiek. [Pd 1994]
9. (čo) ▶ prijímať liečivé látky; syn. užívať: b. antibiotiká; berie tabletky na spanie; berte denne malé dávky vitamínov A, C a E; Ak dieťa začne brať drogu, ide takmer bez výnimky o zlyhanie rodiny. [Sme 1994]
10. (koho (kam)) ▶ odvádzať na základe zákona, rozhodnutia, násilím a pod.: b. obvineného do väzby; b. chlapcov na vojnu; trestný čin brania rukojemníkov; Druhý raz ho beriete do zajatia. [L. Ťažký]
11. (čo) ▶ silou premiestňovať, strhávať so sebou; syn. odnášať: voda brala všetko; prievan berie papiere zo stola; neos. zo zákruty ich bralo rovno do jarku [P. Hrúz]; pren. Vietor jej trepotal, šľahal vlasmi, bral jej od úst smiech. [A. Bednár]
12. (ø; na koho, na čo) ▶ aktívne sa prejavovať, dobre, živo reagovať (na istý popud); syn. zaberať: kosa, britva, holiaci strojček dobre berie; ryby berú chytajú sa na návnadu; b. na niekoho prejavovať záujem o niekoho (opačného pohlavia), dvoriť niekomu
13. (čo) ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, obdiv a pod.) s veľkým úsilím dosahovať, získavať; syn. nachádzať: kde na to berieš čas, silu, trpezlivosť, odvahu?
14. hovor. (čo) ▶ prijímať so súhlasom, s uspokojením; syn. uznávať, rešpektovať: to beriem súhlasím; vaše výsledky berieme; berieme len víťazstvo; Ak by mi niekto pred majstrovstvami povedal, že získame tri štvrté miesta, vďačne by som ich bral. [Pd 1995]
15. hovor. (koho na čo/do čoho) ▶ pociťovať nutkanie: bralo ho do kýchania, na dávenie; Tak ma berie na spanie, že už ani na oči nevidím. [M. Zimková]; Priznám sa, bralo ma do smiechu. [Pd 1994]
16. hovor. (čo) ▶ dať, navliecť na seba, obliecť, obuť; vziať so sebou (oblečenie, obuv a pod.): ber si čiapku, rukavice; neber si ten starý sveter; berte si dáždniky; Potreboval som behať najmä do kopcov, nuž som si ani nebral tretry. [Pd 1994]
17. hovor. (koho, čo) ▶ robiť zábery fotografickým aparátom, kamerou; syn. snímať: b. niekoho z profilu, spredu, zblízka
18. ▶ ako formálne sloveso vyjadruje dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: b. mieru odmeriavať; b. na seba podobu niekoho, niečoho premieňať sa; b. niečo do úvahy zohľadňovať to; b. niečo (zodpovednosť, neúspech, vinu a pod.) na seba pripisovať si; b. na vedomie všímať si; hovor. beriem to späť odvolávam, čo som povedal; b. niekoho, niečoho pod ochranu chrániť; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným ↗ i fraz.; b. ohľad, zreteľ na niekoho, niečo prizerať na niekoho, niečo; b. si dovolenku čerpať; b. si niekoho, niečo na pomoc pomáhať si; b. si pôžičku, úver požičiavať si; b. si prácu domov vykonávať pracovné povinnosti doma; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. skazu kaziť sa; b. telefón ohlasovať sa na zvoniaci telefón; b. zákrutu, zatáčku skracovať si cestu vnútorným oblúkom
◘ fraz. kričí, akoby ho na nože brali veľmi; brať Božie meno nadarmo hrešiť; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať význam niečoho; brať niečo športovo prijímať neúspech bez prílišných emócií; brať niečo za bernú mincu veriť tomu; brať niečo zaradom nevyberať si; brať niekoho na milosť odpúšťať mu; brať niekoho na paškál dohovárať mu; brať niekoho na zodpovednosť požadovať vysvetlenie; brať niekoho za slovo využiť i zneužiť jeho výroky; brať niekomu vietor z plachiet znemožňovať mu činnosť; brať nohy na plecia začať utekať; brať rozum do hrsti hľadať riešenie, intenzívne rozmýšľať; brať si niečo k srdcu pripisovať niečomu veľký význam a citovo to prežívať; brať si niečo na svedomie pripisovať si zodpovednosť; brať si niekoho, niečo na mušku sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; brať všetkými desiatimi s radosťou; brať skazu spieť k zlému koncu, k zániku; expr. čerti ho berú al. zlosť ho berie jeduje sa; neberie to konca čo trvá zbytočne (nezmyselne a rozčuľujúco) dlho; nech to parom/čert berie! al. čert to ber! zahrešenie vyjadrujúce rezignáciu, ľahostajnosť; niekoho to berie vyvádza z rovnováhy; už mu neberie a) nechutí, nežiada sa mu b) nevládze; odkiaľ to berieš? kde si sa to dozvedel? ◘ parem. Katarína hudcom husle berie (25. november) začína sa zima; kde nič nie je, tam ani smrť neberie; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš; sladšie je dať, než brať
▷ opak. brávať -va -vajú -val; dok. ↗ vziať, zobrať

brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
◘ fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
▷ opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4 ↗ zobrať sa, k 1, 2 ↗ pobrať sa, k 3, 4 i ↗ vziať sa

brať si berie si berú si ber si! bral si berúc si branie si/bratie si nedok. (koho) ▶ uzatvárať sobáš s niekým: koho si to berie?; berie si kolegyňu; neber si toho sukničkára □ beriete si tu prítomnú slečnu XY za manželku?/tu prítomného pána XY za manžela? formula v rámci svadobného obradu ▷ opak. brávať si -va si -vajú si -val si; dok. ↗ zobrať si, vziať si

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

fotografovať robiť fotografie • hovor. fotiť: fotografovať, fotiť rodinu pri slávnostnom stole • snímať • hovor. brať: berie, sníma nevestu z profilu • expr. zvečňovať (na fotografii): zvečňuje svoje dieťa pri každej príležitosti • hovor. cvakať

chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa² 1, 2

ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa

brať¹, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

brať², -te ž. hromad. bás. zastar. bratia: Lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji, to že mi padni, ako víťazom pristojí (Chal.)

berávať p. brať

bierať p. brať

brať nedok.
1. csl chytať
a. naberať, nakladať rukami, nástrojom ap.: No ďecko v ľeťe sa bralo do poľa, v zime bolo ľen v izbe (Žaškov DK); Običajňe sa brau̯ tag jedon-dva snopi domou pre hit (Lišov KRU); Ag bolo chlaňejšie, tak takie ťeplejšie kabáte zme si braľi (V. Lom MK); Pivo sa choďilo braď do pintákov (V. Maňa VRB); Ešče čosi išiel na humno brac a fajčel (Podmanín PB); No bereme na tú fóru, já hovorín dost! (Ružindol TRN); Dva tižňe kapusta kisňe f chiži a už ju bereme do pivňici (Sokoľ KOŠ); Buľi hrabanki, z nih me braľi domu pre kuri (Brezina TRB); Tam drevo braľi na vus (Sobrance)
L. brac fudamenti (Dl. Lúka BAR) - kopať základy pod stavbu; brac hrop (Sedlice PRE) - kopať hrob
F. brať šírku do štier metrou (Lišov KRU) - rukou siať na štvormetrovú šírku; bere jag baran na rohi (Brezina TRB), bere ja_kráva na rohi (Brodské SKA) - veľa, bez rozumu berie; braď na svoju dušu (Zázrivá DK) - zodpovedať; ňeber, co ňekupiš! (Markušovce SNV) - nedotýkaj sa drahého tovaru
b. zberať úrodu: Fčela na nožički, na chĺpki berie peľ (Ratkovo MAR); Na jar o Ozefku podrezuvali ščeli, tedi sa med bere (Mor. Lieskové NMV); Fazula sa bere ve žňách, to sa vitrhá (Hlboké SEN); Uš podajedne ronkľu bera, voźa (Dl. Lúka BAR)
L. bradz ľen (Ďačov PRE), brac konopi (Michaľany TRB) - trhať, vytrhávať zo zeme; bradz bandurki (Dlhé n. Cir. SNI) - kopať zemiaky
c. uzatvárať manželstvo: Dokonáuka bola u mladej ňevesti, čo hu išou̯ brať (V. Maňa VRB); Kedi ju brau̯, ta uona kazala, že eśče mlada dziuka (Sobrance)
L. brac sľub (Dl. Lúka BAR) - sobášiť sa
2. csl násilne brať, odoberať, rabovať, kradnúť: Ak pozor ňedau̯, tag mu jednu sekľi a u_sa bralo a svaďba sa rozišla (Detva ZVO); A mi zme sa prikradlej, dreve zme si pekňej bralej (Lešť MK); Svine sa též brali (v rabovke), aj sa dovézlo vína (Biely Kostol TRN); Brav dobré role ludom a gedri ín dávav, ked bola komasácija (Ardanovce HLO); Čelár bral čelán, kláte čo mu po zime nechali (Trenč. Závada TRČ); Aj čeli sú božie tvori, hladajú a ďe najdú, berú (Skačany TOP); Ňeber, co ňe tvojo! (Markušovce SNV); Tam take male chiški, to calu uľicu beru (Fintice PRE); Ňemci ot každoho braľi zbraňe (Brezina TRB); Bosorki braľi ot kravi mľeko (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. bere jak po kňazovi (Svätoplukovo NIT) - bezočivo všetko odnáša; bere jag veľka voda (Markušovce SNV); beré aj tan, dze si ňepoložil (Bošáca TRČ) - kradne, čo vidí; brau̯ hore, hora zala jemu! (Lutila KRE) - o pytliakovi, ktorý zahynul v hore; brat život (Jablonové MAL) - usmrcovať
3. csl kupovať; prenajímať: Ľudia to brali, akobi to bolo zadarmo (Košťany n. Tur. MAR); To ot štátu si brau̯ lúki (Kľak NB); Ňeská má cenu vivesenú a ber! (V. Maňa VRB); Malé ťi je to, ňeber to! (Svätoplukovo NIT); Ked brala do službi, mala si aj knišku (pracovnú) porá_dzebrat (Ružindol TRN); Bere šetko f šenku na borg (Brvnište PB); Teda ket sme tam bili vína brat, to dali vína bárkolko, ket sme tan dojednali (Mokrý Háj SKA); Ta mi tu źem brala na trecinu (Sobrance); braď na šati (V. Bielice TOP)
F. celí mesiadz na bradu berieme (Košťany n. Tur. MAR) - kupujeme na úver
4. miest. csl dostávať, prijímať, získavať: Pótporu beru, kerej beru (Málinec LUČ); Prídu aj dva hrobári a berú tristo korún za jamu (V. Maňa VRB); Pec sa pritkal a chleba očerveňel, a keď ňebral, dalo sa triesok (St. Bystrica KNM); To mi daľi podvišku, dokopi bereme ťiśic koruni (Sobrance)
5. miest. strsl i zsl vodiť, prijímať, priberať: Ženu si ňemohou̯ braď do baňe (Medzibrodie n. Or. DK); Konopné uťeráki ňebrali vodu, boli tvrdé (V. Maňa VRB); Decká berú ešče na zemáki (Trenč. Závada TRČ); Krmnák bere na seba (Lukáčovce HLO)
6. odvádzať (do armády, väzenia ap.): Šak to tak postupne sa bralo, tí moseli narukuvat (Biely Kostol TRN); Dal me brac (Zámutov VRN); Suhare to ľem do paľiva išlo a tera_šicko beru na užitek (Smižany SNV)
F. naj ce ďabol bere, šak peklo velke! (Vranov)
7. csl odnášať, strhávať (najmä o vode): Ňebolo ím aňi zem pridržiavať, aňi uťekať, lebo íh už voda začau̯a brať (Podkonice BB); Veliká voda sa valila a brala hide, šakovej doske, drevo (Čelovce MK); Voda brau̯a šecko (Záh. Ves MAL); Tote ouce, šicko bere, do chižoch voda idze (Vranov)
L. zboží bi bolo bralo skázu (Biely Kostol TRN) - bolo by plesnelo, hnilo
F. bralo me popod skuru (Letanovce SNV) - mal som trému; šerti ho berú (Rim. Píla RS) - je veľmi nespokojný, zúri; madz na dzecko kričela, aľe to voda bere (Fintice PRE) - akoby nepočulo; až ju skoro bralo o_toho huľukaňa (Hatalov MCH) - išlo jej na nervy
8. strsl, zsl zaberať, chytať; chutiť: Ribi ňeksú brať (Hor. Lehota DK); To je dobrí kosec, veľkí radog berie (Košťany n. Tur. MAR); Akosi zľe berie táto kosa! (Mošovce MAR); Orie sa žeľeznin a drevenin pluhon, ďe bola hrubá zem, tam bralo (Lišov KRU); Britva dobre berie (V. Bielice TOP); Ludé išli vát, jednému to bralo dobre, druhému to za_smeci prihánalo (Ružindol TRN); Ako ňeska ribi braľi? (Kšinná BÁN)
F. vraví, že mu ňebere (Svätoplukovo NIT) - že sa mu nechce jesť, ani piť
9. csl vnímať, chápať, hodnotiť (najmä vo frazeologických skladoch)
F. šag nech to slávní súd nebere tag hore! (Bzince p. Jav. NMV) - nech to tak prísne nehodnotí; ja tam boričel, aľe von to aňi hore ňebral (Kazimír TRB) - vôbec si to nevšímal; bere si to hore (Brodské SKA) - veľmi sa oddáva žiaľu; neber si to ta_k srcu! (Kuchyňa MAL) - až tak vážne sa tým nezaoberaj; ňeber do hlavi oddavanku, aľe učeňe! (Sobrance) - nemysli na ženenie, ale na štúdium; ja son to brala vážňe ako takuo ďiouča (Lišov KRU) - verila som tomu; ňetreba šetko braď za hotoví groš (Mošovce MAR) - neveriť všetkému, nedať sa oklamať; braď na ľachkú váhu (Rim. Píla RS) - nevenovať niečomu patričnú pozornosť; brávať, berávať i bierať nedok. opak. k 1: Zásťerki si berávaľi chlapi do sveta (M. Lehota PDZ); Mau̯ takí vozíčeg, čo skali vozievau̯, a brávau̯ si ho zo sebuof (Zuberec TRS); Naši chlapi si na čerešňe brávali aj po dva košiare (Čelovce MK); Ocedz brával do foroti jedzeňie pre pucňíkvo, chodzieval s pucámi až do Komárna (Brvnište PB); Brávali zme si do pola vodu ve žbánku (Modranka TRN); berávať (Lipt. Peter LM) k 2: Jä som nosila doktorovi, maslo on mi brávau̯ (Osádka DK); Já po štiri grajcáre biérám, šetko biérajú u žida (Bošáca TRČ); Brávali drustve na knišku, ale ked išól do penzije, ím nedávala (Brestovany TRN)

brať sa nedok.
1. csl zberať sa, odchádzať: Ber sa hore! (Hor. Lehota DK); Ber si hábi a ber sa mi hned z očí! (Revúca); Kam sa bere? (Bošáca TRČ); Ledvá si sa k nám dohebŕcav na ton deščennáku a uš sa bereš porát domo (Červeník HLO); A porá_ca manka brali, s truhle šati viložili do plachti (Ružindol TRN); Ale ze zemi žáden sa nebrau̯, nestávau̯ (Koválov SEN); Ber śe het! (Dl. Lúka BAR); I dzeci še do školi brali (Kokšov-Bakša KOŠ); Ta otti každi śe brau̯ do Kanadi (Závadka SOB)
2. i neos. csl začínať niečo robiť, chystať sa: Bralo sa na dašť (Zubrohlava NÁM); Som sa brala chľeba pic (Klenovec RS); Gdože je neskajšú dobu otkázaní brat sa po pítaní (Skalská N. Ves TRČ); Brala sa do bárjakéj roboti jag dziévka na vidaj (Malženice HLO); Dzifčata, chtori schopňejši, ta še beru do vareňa (Brezina TRB)
F. treba śe pomali už brac (Dl. Lúka BAR) - pripravovať sa na smrť
3. strsl, zsl prichádzať, ukazovať sa, smerovať: Otkeľ sä ďeťi berú, no to zme šetki ďeťi veďeľi (Žaškov DK); Ďe sa tu berieš? (Bodorová MAR); Muchi do svetla sa berú (Svätoplukovo NIT); Ňeboli to Lapášaňi, lebo sa brali takto krížom cez role (Lapáš NIT); Tedi sa brav (Váh) vádz jakosi na túto stranu, ňé jako ňeská (Šaľa)
4. csl uzatvárať manželstvo: Mi ke_dzme sa braľi, ftedi bolo šetko na ľíski (Ležiachov MAR); Prettím, jako zme sa mali brať, son choďévala sen, šag zme boli roďina (Lapáš NIT); Oddanci su takí, kerí sa majú brat (Dvorníky HLO); Na podzim sa brali (Brodské SKA); A kedi sa sceťe brať? (Dunajov KNM); Už jag vojak prišol a zme še braľi (Rozhanovce KOŠ); Ked zme śe z moju braľi, ta padal diśč (V. Šariš PRE); brávať sa nedok. opak. k 4: Brávali sa aj z rodzini, ale že to neni dobre (Bučany HLO); Aj chibní sa brávali, šag dzeci nemoseli bid ždi chibné, voláké nepodarené, mávali aj podarené (Lovčice TRN)

brať si nedok. csl uzatvárať sobáš, ženiť sa: Berie si hu za ženu (Bobrovec LM); A mláďencovi roďiča̋ ešťe stranu chiťiľi, len abi si hu ňebrau̯ (Žaškov DK); To (bitka) sa aľe ftedi stávalo, ke_ci brau̯ ženu z inokaďe (Detva ZVO); Bohatí si običajne brav gazdovskú ceru z bohaččého domu (Malženice HLO); Dobre rozmišľaj, keho sebe berež za ženu, źebi śi ňebanoval (Gelnica); brávať si nedok. opak.: Naší chlapci si brávali dzívčence aj z druhíh dzedzín, najma dze mali rodzinu (Brestovany TRN)

brávať p. brať

brávať sa p. brať sa

brávať si p. brať si

berávať p. brať

brať ndk
1. chytať do rúk: pekný kwet do ruky bereme (PP 1734)
2. naberať; čerpať: pansky owos z gámj braly ((SLATINKA) 1676); aby susedom sloboda bolo wodu odtud (zo studne) brat (ŽILINA 1708)
3. prijímať, dostávať: (tovariši) powinny budu wicz žadnemu od mletya nebraty, toliko co slussy (CA 1663); od Zidou co se bralo (KRUPINA 1692) kupovalo; ta (tinktúra) moze se brat we winie (RP 18. st) užívať; temu, kdo almužnu bere (GV 1755); ktery towariss od mistra sweho plat berge, ten ma zo swogjm rjadom robity (CA 1759); prasce w tichto troch mesyacoch neber na chowani (HK 18. st)
L. b. osoh, úžitok mať úžitok: uživaguczi to hoffierstvo každoročne osoch berie (PRÍBOVCE 1739); z remesla dobry užitek bral (KRUPINA 1745); b. podarunky dávať sa podplácať: klamal, podarunky bral (JASENICA 1704); b. si príklad z koho robiť niečo podľa niekoho, napodobňovať: aby na budúcne giny prjklad z neho sebe beruce, takowych wjstupku se wistrjhali (PONIKY 18. st); b. skazu ničiť sa, kaziť sa: odew táto skorsség bere skazu (BPr 1787); hore b. (o peniazoch) prevziať, prijať: jeho penize powinen bude hore brati a zem z ruku swich wipustiti (s. l. 17. st)
4. odnímať; odcudzovať, kradnúť: kdy gsu gim súkna bralj, tehdy woni krzyczeli y horowali (BÁNOVCE n. B. 1529); w kteregkolwek hore walasi salašom stoga, z teg hori ag drewo beru (s. l. 1779); brávať, berávať frekv k 3: holyu cela dedjna do arendy brawala (s. l. 1779) prenajímala si; od neho wšeligaki towar brawal ((ZNIEV) 1783); že gsem od neho brinczu berawal (PUKANEC 1788) kupovával; brať sa
1. odchádzať, poberať sa: bratr gich bral sie do Polsky (ŽK 1481); požehnany, genž se bere we gménu Páně (SP 1696); (mudrci) ginau cestau prec se brali (KK 1709);
x. pren na smrt sa brati (KS 1763) chystať sa zomrieť
2. na čo, do čoho podujímať sa, dávať sa na niečo: na to se brali, czo na gich powolany neprinalezelo (TRENČÍN 16. st); y druzy bi se na to braly (B. ŠTIAVNICA 17. st); do nečeho se berem (KS 1763)
F. b. sa v rozum začať rozmýšľať, uvážiť: nech se beru w rozum, kterj audy swe činj audy mrzke (SP 1696) nech sa spamätajú

brávať p. brať