papiernik -ka pl. N -ici G -kov m.
papiernik -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ (v minulosti) kto vyrábal al. predával papier; (prv) majiteľ papierne: práca papiernikov; papiernici nemali svoj vlastný cech; Najviac detí sa tislo pred oknom papiernika Holého, ktorý tam vystavoval hárky s betlehemami, husármi a vojakmi, s hradmi a chalúpkami. [J. Blažková] 2. ▶ operátor zariadenia na výrobu papiera, ktorý nastavuje a obsluhuje stroje a zariadenia na výrobu papiera, kartónov a lepeniek: strojný p.
papiernik, -a, mn. č. -ci m.
1. kto predáva papier a kancelársky tovar;
2. výrobca papiera., predsoc. majiteľ papierne
papiernik [-ie-, -í-] m kto vyrába al. predáva papier: chartularius: papjrnjk (DQ 1629); papiernikowy, ze odprewazal Nemcou (S. ĽUPČA 1662); papyr, ktery papyrnik w papyrnj dela z hander starych (OP 1685); papyropola: papjrnjk, ktery papjr prodáwa aneb ďelá (KS 1763); w tegže papgerni any predešly papgernik obstat nemohol (L. MIKULÁŠ 1767); tak mne Ssempronyus kupec oklamal aneb radnegj papjrnik kupca (LaR 18. st); -ický príd: Ján gest papirnickeho remesla wiučeni (PUKANEC 1788); -ictvo [-í] s papiernické remeslo: ars papiropua: papjrnjctwj (PD 18. st)