Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mariť nedok.

1. znemožňovať, kaziť, ničiť: m. úsilie niekoho, m. šťastie, plány niekomu

2. márniť, mrhať: m. (zbytočne) sily, peniaze, m. čas


mariť sa nedok. javiť sa v neurč. obrysoch: m-ia sa mi predstavy; neos.: m-í sa mi zdá sa mi; v očiach sa mi m-í nejasne vidím;

opak. marievať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mariť ‑í ‑ia nedok.
mariť sa ‑í ‑ia nedok.

mariť -rí -ria (ne)mar! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.


mariť sa -rí sa -ria sa -ril sa iba 3. os. -renie (sa) nedok.

marenie -nia s. práv. ▶ spomaľovanie tempa nejakej činnosti al. zabraňovanie, znemožňovanie uskutočnenia istých plánov, zámerov a pod.: m. výkonu úradného rozhodnutia; m. exekučného konania; pokus o m. spravodlivosti; udeliť pokutu za m. výkonu kontroly; pokračovať v úmyselnom marení vyšetrovania ovplyvňovaním svedkov ▷ ↗ i mariť


mariť -rí -ria (ne)mar! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (čo; komu čo) ▶ robiť v niečom prekážky a tak brániť, prekážať v niečom; syn. hatiť: m. snahu, úsilie o pokojné riešenie problémov; dážď marí farmárom žatevné plány; financie maria prípravu družstva na novú sezónu; súperi marili gólové šance domácich; záchranné práce marilo silné sneženie; nemar im šťastie!
2. práv. (čo (čím)) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho al. sťažovať výkon rozhodnutia súdu al. iného orgánu verejnej moci: m. úradný výkon, trestné stíhanie; m. vyšetrovanie prípadu ovplyvňovaním svedkov; m., rušiť alebo inak sťažovať výkon kontroly; preukázateľne maril prípravy a priebeh volieb
3. (čo (čím)) ▶ neužitočne strácať, nehospodárne zaobchádzať s niečím, plytvať niečím; syn. mrhať, márniť: m. drahocenný čas otáľaním; marí svoj talent maľovaním gýčov
dok.zmariť


mariť sa -rí sa -ria sa -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. (komu (čo); s vedľajšou vetou) ▶ nejasne sa javiť, ukazovať sa v neurčitých črtách al. obrysoch: v diaľke sa jej marí akási postava; marilo sa mu, že tam ktosi je; Vari sa mu marí? Ale mariť sa mu nemarilo, z kabíny nákladiaka vyskočil známy, jemu až pridobre známy chlap v zelenom klobúku. [L. Ballek]; Táto žena akoby ju volala sotva viditeľným pohybom ruky k sebe. Nebola si istá, či sa jej ten posunok iba nemaril. [LT 2001]; neos. v očiach sa mi marí nejasne vidím ▷ dok.zamariť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiť obhajovať zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániť ochraňovať brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať hatiť zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovať brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


hatiť stavať niečomu prekážky • mariť zabraňovať prekážať robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčať znemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovať brzdiť zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiť kaziť ničiť narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovať zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiť narúšať krížiť križovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiť zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiť ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1


pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sa chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať sa mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v ceste stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sa pľantať sa motkať sa pantať sa tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sa byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať sa vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou byť na prekážku zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovať mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v ceste byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiť byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sa pľantať sa pliesť sa motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovať brániť zamedzovať zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovať brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovať likvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariť kaziť hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariť kaziť ničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiť brzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie


vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sa zdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sa pripadať prichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť sa ľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sa zdať sa rátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mariť, -í, -ia nedok. (čo)

1. rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, znemožňovať: m. snahy, plány, úmysly niekoho, m. niekomu šťastie; práv. m. trestné stíhanie, exekúcia;

2. neužitočne strácať, márniť, mrhať: m. čas vzdychaním, hrou; m. sily, m. majetok, peniaze;

opak. marievať, -a, -ajú;

dok. zmariť


mariť sa, -í, -ia nedok. (komu) javiť sa, zdať sa, vidieť sa, ukazovať sa v nejasných, neurčitých obrysoch: spomienky sa mu maria pred očami, v mysli, v hlave; neos. tak sa mi marí zdá sa mi; v očiach sa mi marí nejasne vidím;

opak. marievať sa, -a, -ajú;

dok. zamariť sa

mariť nedok. znemožňovať, kaziť, ničiť: Šetko možné robeu̯, abi hu dostau za ženu, ale jej bívalí frajjer mu to mareu̯ (Návojovce TOP)


mariť sa nedok.
1. zdať sa, javiť sa: Čosik sa mi o to_marí, ňeviem to šag isťe (Košťany n. Tur. MAR); Tak sa mi marí, že som ho už dzesi vidzel! (V. Rovné BYT)
F. v očoch sa mi marí (Pucov DK) - nejasne, slabo vidím
2. snívať sa: Ta śe mi ňeška v noci take cośka marilo, aľe som zapomla, že co (Kanaš PRE)

mariť ndk
1. koho, čo ničiť, znemožňovať niekoho, niečo: sy me hanebňe maril (SK 1697); márnost gest dúfat, že obsáhne to, čo w misli mary (PT 1778)
2. čo márniť, mrhať niečo: čas marjme y swa leta mnoha (PoP 1723-24); silu máryss, abis widen bil welkég sili (PT 1778); m. sa
1. čím ničiť sa niečím: roskossmi se mariss, dcero tulawa (MK 18. st)
2. neos komu javiť sa, zdať sa niekomu: mary sa mu (SiN 1678)
F. co kdo we dne w hlawe wary, o tom se mu w nocy mary (SiN 1678) o čom človek cez deň rozmýšľa, o tom sa mu v noci sníva

mariť mariť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a marí ich nezávislosť et sape leur indépendance
ich existenciu a marí leur existence et sape

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu