Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rakyta i rakyťa ž. (rokita, rokiťa) csl druh listnatého stromu rastúceho na vlhkých miestach, obyč. pozdĺž potokov, bot. vŕba rakyta (Salix caprea): Na rakiťe pri pasťierňi boľi voždi bahňiatka najväčie (Ležiachov MAR); Každú rakitu chlapci očrťiľi (Králiky BB); Po bánoh rasťie rakita a osika (Čierny Balog BRE); Zdarnej čele začale apríli nosiťi obnuošku na nuoškach a nosile sprvoťi z lieske a z rakite (Čelovce MK); Bárjaké tí vŕbové jahnadi nosá do kostela posvatit, lebo tú rakitu zakvitlú, to son též desi vidél (Nemšová TRČ); Kostol bou̯ celí ovenčení rakiťou (Kšinná BÁN); Tam bili rokiti dúle na jarkách (Brodské SKA); Ku potoku zme chodziľi na pruciki z rokitoch (Jaklovce GEL); Rokita rośňe kolo vodi (Bracovce MCH); rokita (Dl. Lúka BAR)
F. pekní ako jedľä medzi rakitamí (Krivá DK) - krásou prevyšuje ostatných rakytový i rakyťový príd.: Rakitovie ťiče maju doz_dobrú trvácnosť (Pukanec LVI); Rokitovia drevo slabo hréje (Rev. Lehota REV); Mój robil rokiťové koritá (Chocholná TRČ); Bolo aj rakitové drevo, ploti hradili ležaté z rakitu a z hrábom (Ardanovce HLO); Rokitové drevo je miaké (Jablonové MAL); Ja ňigda ňerobil z rokitovim drevom (Bracovce MCH) rakytka¹ ž. zdrob. expr.: Šäďe dookola boli takie rakitki, smrečički, šľuogom šľi tie ďiváki (Dlhá n. Or. DK)

---

rakytka² ž. expr. srsťou porastená časť chvosta kravy: rakitka (Cinobaňa LUČ)

rakytka² ž rohovitý výrastok na nohe párnokopytníkov, ratica: swine w nassich kraginach magi nohi na dwoge w paprčkoch rozdwogene, w gjnich ale kraginach se y z gednow rakitkow nachodga; w zapaleny wniternem owcam se musj žila pustit medzj rakitkamy noch nad opetkom (PR 18. st)

Priezvisko RAKYTKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 21×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
KANIANKA, okr. PRIEVIDZA – 7×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
KALINOVO, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 3×;
KOŠ, okr. PRIEVIDZA – 2×;
OPATOVCE NAD NITROU, okr. PRIEVIDZA – 2×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 2×;