pár1 -u L -e mn. -y m.
1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.; dva p-y koní; p. topánok, dva p-y očí
2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.
● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;
párový príd.: p-é tance; fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové;
párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov
pár2 neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov