Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

grád -u m. hovor. st. alkoholu v nápoji: slivovica má g-y je tuhá

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
grád ‑u m.; grádový

grád -du pl. N -dy m.

grád -du pl. N -dy m.lat.⟩ 1. mat.jednotka rovinného uhla rovnajúca sa stotine pravého uhla a používaná najmä v geodézii, zn. g
2. obyč. pl. grády hovor.množstvo alkoholu v nápoji: slivovica má päťdesiat grádov; Dalmatínske víno plné slnka malo grády i vône. [LT 1998]; Ani jedna z kontrolovaných značiek alkoholu nemala avizované grády. [Pd 1994]
3. hovor. zastar.dielec na stupnici ako jednotka miery, stupeň: je dvadsať grádov pod nulou
4. zastar. ▶ stupeň akademickej hodnosti: vyučujúci s nejakým akademickým grádom
fraz. mať/naberať/dostávať grády (o hre, o súťaži, o diskusii a pod.) stupňovať sa, gradovať, dostávať sa do tempa

grád -u m. ‹l›

1. mat. jednotka rovinného uhla rovnajúca sa stotine pravého uhla, zn. g, používaná v geodézii

2. hovor. stupeň ako dielik na stupnici meracieho prístroja (teplomera, liehomera a i.), aj ako príslušná merná jednotka, zastar. grádus

grád p. stupeň 2


stupeň 1. obdobie vývinu • štádium: vysoký stupeň, vysoké štádium ťarchavostifáza (stupeň priebehu): fázy vývinového procesuetapa: etapy života

2. dielec na stupnici ako jednotka miery • hovor. grád: slivovica má 50 stupňov, grádov

3. p. schod 4. p. úroveň 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

grád, -u m.

1. stupeň (napr. na stupnici teplomeru): stopäťdesiat grádov pod nulou (Jes-á);

2. hovor. množstvo alkoholu v nápoji: pivo, víno má g-y je silné, tuhé;

3. tech. uhlová jednotka v stotinovom delení;

grádový príd.: g-á stupnica

grád m. i grády m. pomn.
1. csl stupeň
a. tepla, teploty: Kolko je neská grádóv? (Šurany NZ); Kolko grádóv horúčki mav? (Lukáčovce HLO); Grádi son ňemau̯, tag mi povedau̯, že son ňie chorí (Sebechleby KRU)
b. sladkosti, liehu ap.: Na páľenke sa merali grádi, presňe sa zmeralo (Hor. Lehota DK); No či buďe maď (mušt) aspon šesnádz grádou? (Pukanec LVI); Ta sľivovica buďe mať takich štiricaď grádóv (Kociha RS); Vážev son to slatké víno a o grád malo vádz jag loni (Brestovany TRN); Bul i taki fajni rok, co me ľem dva ras špricovaľi a vino malo dvacedzjeden gradi sladosci (Trnava p. Lab. MCH); Teda malo grádi to víno, peknú retásku, za chvílu spiévali (Bučany HLO)
2. csl zariadenie, prístroj na meranie
a. teploty, teplomer: V obloku máme gráďi (Motyčky BB); Strčiu̯ mi grádi pot pazuchu (Sebechleby KRU); Daj si gráde, ši nemáž horúšku! (Kociha RS); Prišol doktor a dal mi grat, žebi som sebe zmeral horučku (Spiš. Štvrtok LVO); Gradom meraju pekotu (Gregorovce SAB)
b. vin. sladkosti muštu, muštomer: Má takie gráďi na mušt a každí rog gráduje (Pukanec LVI); Obíráme a tato ma poslali, či nám nepoščáte grádi (Lovčice TRN); Ľem še koštovalo, grad ňebul (Cejkov TRB); grád (Kozárovce ZM); grad (Trnava p. Lab. MCH, Čerhov TRB); grádi (Hont. Tesáre KRU, Dol. Strehová MK)
c. tuku mlieka: Teraz mľiko z gradom meraju (Studenec LVO)


grády p. grád

grád m lat stupeň nej. vlastnosti, napr. tepla, rýdzosti kovu a i.: na negwyzssy grad a blesk uwiest (OCh 17. st); podle váhy a grádu neb na ridze zlato a stribro prepalovane ohnive proby jse zaplati (MB 1759)

grád
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) grád
G (bez) grádu
D (ku) grádu
A (vidím) grád
L (o) gráde
I (s) grádom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) grády
G (bez) grádov
D (ku) grádom
A (vidím) grády
L (o) grádoch
I (s) grádmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu