čapík -a m.
1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček
2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín; záhr. zrezaný výhonok
čapík -ka pl. N -ky m.
čapík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý čap (význ. 1 – 3): čapíky na dverách vŕzgajú 2. anat. ▶ kužeľovitý, valčekovitý útvar nachádzajúci sa v rozličných častiach tela, uvula: podnebný č. časť mäkkého podnebia; č. maternice pošvová časť krčka maternice; poškodenie čapíka; vyšetrenie spočívajúce v jemnom zotretí povrchu čapíka a hrdla 3. iba pl. čapíky anat. ▶ svetlocitlivé bunky sietnice, ktoré prijímajú svetelné podnety a podmieňujú rozlišovaciu schopnosť sietnice: čapíky schopné vnímať farby 4. farm. ▶ liečivý prípravok v tvare kužeľovitého al. zúženého valca na vkladanie do telovej dutiny (napr. konečníka al. pošvy): glycerínový č.; vaginálne čapíky; čapíky na utíšenie bolesti; forma na čapíky; zaviesť si č. 5. záhr. ▶ zrezaný podpník ovocného stromu al. kra so štepom: rez na dvojočkové a štvoročkové čapíky; priviazať výhonok k čapíku 6. vin. ▶ krátke jednoročné drevo, ktoré zostalo po reze na kre: dlhý č. jednoročné drevo so 4 – 5 očkami; krátky č. jednoročné drevo s 1 – 2 očkami; zrezávanie čapíkov 7. zool. ▶ zmyslové teliesko hmyzu umiestnené na zmyslovom orgáne tak, aby zachytené chvenie prenášalo na celý orgán
čap1 čapu pl. N čapy m. 1. ▶ zátka z dreva, kovu a pod. na uzatváranie nádob zabraňujúca vytekaniu tekutín: čapy na sudoch piva, vína; č. na spúšťanie medu 2. ▶ kovový valcovitý otočný mechanizmus na zavesenie dvier, brány a pod.; syn. pánt: čapy na bránke, na skrini; mastiť čapy; Dvere sa hýbali a vŕzgali v čapoch. [M. Figuli] 3. tech. ▶ časť osi, hriadeľa al. samostatná strojová súčiastka, ktorá klzným uložením v ložisku prenáša silu na podperu al. inú súčiastku: dvojitý, guľový, ložiskový č.; kľukový, nápravový č.; upevňovacie čapy; čapy kolies; čelný č. umiestnený na konci hriadeľa 4. tech. ▶ upravený koniec trámu al. dosky umožňujúci spojenie súčastí drevených konštrukcií: preklady sa držia na pilieroch vďaka drážkam, žliabkom a čapom 5. lek. ▶ drobné hnisavé ložisko (na mandliach pri angíne, po vriedkoch a pod.): ošetriť, vytrieť č. tinktúrou 6. zool. ▶ základný článok čeľuste hmyzu spojený priamo s hlavou ◘ fraz. čapy mu spadli a) stratil nádej b) je málovravný; udrieť na čap hojne naliať, obyč. piva, vína ▷ zdrob. ↗ čapík
čapík anat. výbežok mäkkého podnebia • jazýček • odb. uvula • expr.: dzindzík
čapík, -a m.
1. zdrob. malý čap;
2. farm. liečivo kužeľovitého tvaru vkladané do konečníka al. iných dutín tela (star. čípok);
3. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček, uvula;
čapíkový príd.: lingv. č-á spoluhláska (r) uvulárna
capík m. salaš. stojan, v ktorom je uložená soľ pre ovce: F capíku je dosť soľi (Lipt. Hrádok LM)
čapík i čapok m. (čepík, śopík, čepek, čípek, čopek) 1. menší výčnelok na časti drevenej konštrukcie zapadajúci do otvoru v inej časti: Potom sa porobia primerané čapíki podľa ďierok (Hybe LM) 2. výstupok na jednej časti mechanizmu zapadajúci do druhej časti: To śo chuoďi v ňem tuot śopíg z oceľi, to je pauňiśka (V. Suchá RS); Válki mali čepíki naboku a krúcili sa rógli (Brestovany TRN) 3. strgem konček vretena: Nerada vretená z ostríma šepíki (Brusník REV) 4. trn kovový klin spájajúci dve časti nejakého zariadenia, závlačka: Do uší sa dali čepíki a mohlo sa do preša nabíjat (Lovčice TRN) 5. uzáver točky, kohútik: čepík (St. Turá NMV) 6. čiast. jzsl menší bočný otvor na sude: Do čépku sa vrazila točka (Vajnory BRA) 7. čiast. jstrsl a jzsl výhonok viniča a. skrátený zrezaním: Čepíg je rév zestrihnití na dve-tri očká (Modra); dvojočkoví čepík (Čajkov LVI) L. urodní čípek (Bernolákovo BRA) - dvojročný; záložní čépek (Skalica) - zrezaný na jedno očko b. odrezaný na zaštepenie do podpníka, štep: Čepík, to sa dává do planého, ket sa ščípí (Dol. Orešany TRN) 8. spiš v spoj. hustka na čopek (Spiš. Štvrtok LVO) - dopredu trčiaci, odstávajúci rožok šatky uviazanej pod bradou
čapok p. čapík
čepek p. čapík
čepík p. čapík
čípek p. čapík
čopek p. čapík
čapík [ča-, če-], čapok [čepek] m 1. dem k čap 1: z bečky točeno býwá wjno trubkau, w ktereg gest kohútek, čepjk (OP 1685) 2. dem k čap 2: axillus: kolček, čepik w dirce se obracegici (NP 17. st); sprawil sem 12 čepikow s panskeho železa (TRENČÍN 1735) 3. farm liečivo kužeľovitého tvaru vkladané do konečníka al. do pošvy: s tim zelenym yako na zwonie naleza se udielaty czapyk a wstrčyty (HL 17. st); suppositoria: cžepek (TT 1745); vdelag čepyk a do luna wstrč (PR 18. st) 4. anat výbežok mäkkého podnebia, jazýček, uvula: epistomium: gazyka čapjk (LD 18. st); -íček dem k 3: z medu, masla, muky pssenyčneg udielag čapyčky (HL 17. st); čepiček, ktery se ma z medu a maličko prassku bieleg čemerice sprawiti (RTA 17. st)